Choď na obsah Choď na menu
 


XII. stretnutie

22. 5. 2012

Asi nie je veľa takých tried, akou je naša, ktorej bývalí študenti sa v tomto roku stretávajú už po dvanásty krát. Ale asi nie je ani veľa nadšencov, v ktorých pretrvávali ilúzie takú dlhú dobu. Prvej ilúzie, že sa stretávame tak často preto, lebo sme už v škole boli dobrým kolektívom, sme sa zbavili už dávnejšie. Pokusy priraďovať formálnym zoskupeniam charakteristiky neformálnych ani nemôžu skončiť inak. O neudržateľnosti ďalšej ilúzie, že nám bude bez väčších problémov slúžiť zdravie sa presvedčujeme aj tento rok, keď dve Oľgy prichádzajú na stretnutie iba so sebazaprením, Feni, Švoro a prekvapujúco aj Blažena ani tak. Najsmutnejšou ilúziou bolo, že doterajšie úmrtia štyroch spolužiakov boli akýmsi nedopatrením, ktoré bude bez pokračovania. Rýchly skon Alina krátko pred dovŕšením 66 narodenín nás vyviedol aj z toho. Z celkom slušnej tohoročnej účasti môžem odvodiť, že sa postupne zbavujeme aj ďalšej ilúzie, podľa ktorej nemusíme prísť na tohoročné stretnutie, veď v pohode prídeme na budúci rok. A padla aj posledná ilúzia, že aj naďalej budeme machrovať s predstieraním nižšieho veku. Už som sa prestal rozhorčovať nad tým, keď mi nejaký mladík uvoľní miesto v autobuse, skôr ma rozhorčí, keď ma pri presune na uvoľnené miesto predbehne unavený a drzý rovesník uvoľňujúceho. Pri niektorých rozhovoroch pred stretnutím vo mne začala klíčiť obava, či by som nemal ku končiacim ilúziám priradiť aj trvalú krištáľovo čistú myseľ.

Už ma prestalo prekvapovať, že počas roka sa neozve žiaden zo spolužiakov, napriek tomu, že celá polovica z nich má pripojenie na internet. Možno sa obávajú preťaženia a následného skolabovania internetu? Naďalej ma však prekvapuje, že nereagujú na vhodnosť vybraného miesta stretnutia, na možnosť podieľať sa na výbere obedového menu, na prosbu priradenia roku k spoločným triednym fotografiám, že skrátka nereagujú generálne. Pritom by ich pomoc bola vítaná. Každý rok absolvujeme s Lacom výberové konanie nenástenkového typu, pri ktorom obchádzame reštaurácie a pizzerie a posudzujeme ich vhodnosť pre stretnutie. Napriek pol tisícke takýchto zariadení je to celkom slušná fuška, než dospejeme k použiteľnému návrhu a vyhovieme aj zvoleným kritériám. Tento rok sme doputovali až do Petržalky. Zaujal nás vo vertikálnom smere oddelený priestor v reštaurácii Albero, ktorá je v budove obchodného domu s nábytkom. Ochotný personál priestor aj vkusne upravil a XII. stretnutie mohlo začať.

albero.jpg

Účasť 22 spolužiakov je možné považovať za náš triedny štandard. Neprišlo dvakrát viac „dievčat“ ako „chlapcov“. Neprišla ani jedna z troch Vierok a nie je rozhodujúce, že každá mala na to svoj osobitný dôvod. Zuzka mala termínovú kolíziu s návštevou syna, Janke zomrel manžel, Magda sa nemohla utrhnúť z práce (i keď nechápem, čo tam ešte pohľadáva), Draža má k stretnutiam tradične vlažný vzťah a tak znepokojenie vyvoláva iba neúčasť Blaženy, ktorá síce k svojej neúčasti podala vysvetlenie, ale také, ktoré nevysvetľuje. U „chlapcov“ je to obdobné. Neviem či atómového Jana mám priradiť k chorľavejúcim alebo záujem strácajúcim. O tom, že neúčasť Ľuba a Feniho spôsobili zdravotné problémy však netreba pochybovať. A tak potešiteľnou je iba skutočnosť, že sa Lacovi podarilo nájsť posledného Mohykána, Paľa Mistríka, ktorý po 48 rokoch dokonca aj sľúbil účasť, ale prekazilo mu to úmrtie v rodine.

Počasie nám ako obvykle celkom prialo. Aj keď je Albero v Petržalke, podarilo sa ho nájsť všetkým. Nič nové pod slnkom, že Pištovi bolo treba mobilom simulovať GPS a Oľgu sme neočakávali skôr ako počas akademickej štvrťhodiny. Menu bolo oproti minulosti menej honosné, ale tak vyzerá daň za posun k princípu "každý za svoje". Oceňoval som, že nikto sa nepozastavoval nad tým, že ja s Petrom máme lososa a ostatní bravčové medailónky, pretože by to vyvolalo môj kratší nemilosrdný príhovor o slovenskom trpáctve a sťažovaní sa na nepravom mieste, v nepravom čase a nesprávnym osobám.
Tým, že naše stretnutia sú každoročné, stratili punc formálnosti a oficiálnosti. Zúčastňujú sa na nich tí, ktorí ešte môžu a ktorí majú aj záujem. Už dávnejšie sa prestali byť fórom, na prezentáciu dosiahnutých kariérnych úspechov, krátky život mali aj prezentácie príbuzenstva a v súčasnosti sa už konverzácie točia okolo bežných tém, o ktorých by sme sa bavili aj pri týždňových, či mesačných stretnutiach. V rozhovoroch dominoval aktuálny stav a prognóza zdravia, formy trávenia voľného času v dôchodku, záľuby, záujmy, radosti i starosti. Fyzickým vzhľadom už nie sme schopní nikoho oklamať a ani sa o to nikto nesnaží. Naše biele hlavy umožňujú pomýliť si naše stretnutie s akciou organizovanou miestnym Klubom dôchodcov. Nikto sa od uplynulého stretnutia nezmenil, okrem Betky, ktorá prekvapila nielen dobre zvoleným účesom, ale i celkovým lookom. Nemožno sa čudovať zmenám, ktoré prebehli. Veď aj Mendelejevova periodická sústava prvkov už vyzerá inak, ako za našej mladosti. Presvedčte sa:

tabulka.jpg

Prostredie i stereotypná činnosť neumožňovali nafotenie pestrého sortimentu fotografií. Napriek tomu sa ich do môjho výberu dostalo až 32. Samozrejme bez spoločnej, na ktorú pravidelne zabúdame. Môj tradičný nezáujem mi zasa zabránil dozvedieť sa najnovšie klebety a šíriť ich ďalej rýchlosťou internetu. A tak na záver iba vyslovím nádej, že v zdraví sa dočkáme nasledujúceho abiturientského stretnutia s neobľúbeným poradovým číslo a pripravíme ho ako generálku na tú veľkú slávu, ktorá sa odohrá v júni 2014 pri 50. výročí našich maturít na Strednej priemyslovej škole chemickej v Bratislave.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.