Kalendár nekompromisne pridáva ku každému dňu ďalší a stretnutie sa nezadržateľne blíži. Tento mesiac prekonávam dve choroby v jednom časopriestore, takže by som mal začať panikáriť a horúčkovito si spomínať, čo všetko som nestihol a aké to bude mať dôsledky. Ale chytil som akúsi stoickú náladu a spolieham sa na svojich predchádzajúcimi stretnutiami ostrieľaných spolužiakov, ktorým netreba donekonečna opakovať a potvrdzovať, že stretnutie naozaj bude a uskutoční sa 29.5. od 13:00 h. do 17:00 h. v Hostinci U deda. Konzumácia a platenie ako v minulom roku. Iba účasť bude výrazne odlišná. Účasť potvrdili:

ĽUBOR  JOZEF H.  ĽUBKA  PAVEL  VLADO  JANKO  LACO  ŠTEFAN  JOZEF Š.  BETKA  BLAŽENKA  MAJKA  a ja MILAN.

Z účasti sa ospravedlnili:

MILAN C.  KAROL  ĽUBOŠ  MILADKA  ZUZKA  ANKA

Na pozvánku nereagovali:

PETER  MAGDA  OĽGA

Prekvapuje to najmä u Petra, ktorý patril k stabilným účastníkom.

Po stretnutí doplním text a fotografie a uzatvorí sa ďalšia kapitola našich stretávok.

Deň pred stretnutím sme zaznamenali prvú stratu. Štefan usúdil, že v aktuálnom zdravotnom stave nedokáže cestovať hromadnou dopravou a svoju účasť odvolal. Takže zo zamýšľanej Poslednej večere (s 13 účastníkmi) nás už bude iba ako mesiačikov. Nevyriešenou otázkou ostáva, koho pošleme pre jahody. Ale netreba panikáriť, resp. "nač stahovat kalhoty, když brod je ještě daleko", ako nás poúčali Šimek+ Sobota+Nárožný. Všetko sa na dobré obrátilo, pretože Štefana nahradil Peter, ktorého komunikačnú nemotu spôsobila výmena mobilu.

Stretli sme sa podľa predpokladov trinásti, nikto nejako zvlášť neprekvapil, Jožko zaujal miesto podobné poľovníckemu posedu, odkiaľ všetko mal ako na dlani. Jankovi utekajú roky dozadu a v súčasnosti vyzerá na sviežeho šesťdesiatnika, čo mu samozrejme my postarší z duše prajeme. Pohyb účastníkov bol minimálny a väčšina si vystačila s najbližším okolím. Môj oznam, že v tento deň pred 73 rokmi stál Edmund Hillary so šerpom Tenzingom Norgayom na vrchole Mount Everestu sa nestretol so žiadnym ohlasom (veď kto by si to po tých rokoch pamätal) a tak vo všetkých podskupinkách sa debatovalo poda obvyklej schémy (zdravie, potomkovia, spomienky). S fotografiami to bude biednejšie, pretože o zaujímavé momentky bola núdza a okrem toho u niektorých fotoamatérov nastáva problém, ako fotky dopraviť ku mne, aby časť z nich mohla byť okomentovaná a uverejnená. Keďže som prevažnú dobu sedel na jednom mieste, nemám žiadne novinky zo života spolužiakov a iba dúfam, že niekto napíše niečo zaujímavé pre ostatných.

Ranu do chrbta mi uštedril opravený počítač s novými inštaláciami. Naraz bolo všetko inak a cítil som sa, ako keď som pred rokmi prechádzal z T602 na Word. Všetky moje istoty sú preč a môžem začínať odznova. A pritom som na stretnutí Betku povzbudzoval, že zaslanie fotografií do môjho počítača je brnkačka. A ja mám problém nielen dostať fotografie z mobilu do počítača, ale ich aj upraviť na uverejnenie na webovej stránke. Žiadna Ariadnina niť nevedie moje kroky, žiaden ochotný ajťák nablízku. Takže si pár dní počkáte. Keď sú pred osemdesiatnika postavené nové výzvy, tak z toho žiadna radosť neplynie.

S Lacovou, Božou a ktovie koho ďalšieho pomocou sa mi podarilo umiestniť na webovú stránku prvú fotografiu. Ale ďalšie pôjdu pomaly. Pripadám si, ako keď sa človek po prekonanej mŕtvici učí rozprávať, chodiť a ostatné.