Appendix
Už som kdesi spomenul názov amerického filmu Same Time, Next Year (Na budúci rok v rovnakom čase, pozn. pre ruštinárov). Napadol ma, keď sme appendixové stretnutie dohodli mesiac po absolvovanom, v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Využili sme krátkodobú prítomnosť Draži z Hamburgu a Zuzky z Viedne, pozvanie prijala Miladka odvedľa, presnejšie z vedľajšej triedy, a zostavu doplnili piliere stretávok Blaženka, Ľubka, Laco, Milan a ja (som tiež Milan, ale to by sa plietlo, tak budem figurovať pod nickom "ja"). Vlastne by som nemusel vôbec figurovať, pretože som sa vyskytoval na nesprávnej strane môjho fotoaparátu. Predbežne som vybral tucet fotografií, ktoré sa mi zdali byť najvydarenejšími.
Dobre naladená Zuzka obklopená manželským párom, ktorý začínal ako spolužiacka dvojica.
Na dvoch snímkach som sa ocitol na výhodnejšej strane fotoaparátu. Ale stačí vidieť jednu.
Laco riešiaci spojazdnenie fotoaparátu nepostrehol product placement, ktorý za nezistenú províziu vykonáva Draža.
Ľubka sa dobre baví na vtipe importovanom z Viedne. Milan je zdržanlivejší (asi ho už niekde počul).
Blaženka rámovaná stonkami ruží, zatiaľ nezapojená do všeobecného veselia.
Miladka bez zreteľného úsilia navodila pocit spolupatričnosti, aj keď chodila do vedľajšej triedy.
Aj keď sa už Blaženka naladila na dobrú náladu okolia, k rozopínaniu blúzky nedošlo.
Debatovalo sa sústredene, na najrôznejšie témy.
Druhá strana stola iba potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie.
Zuzka demonštrovala niektoré úskalia pri používaní viedenského dialektu...
...a decentne naznačila, že by sme sa už mali pobrať, lebo ona, ako najmladšia z nás, potrebuje spánku o čosi viac.
Potom sa ešte na chvíľu prebrala a spolu s ostatnými napäto porovnávala množstvo pohárov a s obsahmi peňaženiek. Nakoniec všetko dopadlo viac ako dobre a zvýšilo aj na kapurkovú hruškovicu.
Stretnutie sa vydarilo najmä preto, že
- nás bolo iba osem a dokázali sme sa napriek rôznym váhovým kategóriám natlačiť k stolíku pre štyri osoby, čo nám umožnilo vzájomnú komunikáciu bez použitia megafónu,
- sme spriaznení nielen záujmami, ale viacerí aj krvnou skupinou, čo ocenili najmä roje komárov nemilosrdne likvidujúcich zdanlivé prebytky krvi v našich organizmoch,
- napriek kombinácii rôznych nápojov a konzumácii jedla v podmienkach blízkych pionierskym táborom sme navonok pôsobili chvíľami dôstojne a veku primerane.
Vydarilo sa však najmä vďaka tomu, že sa stretli ľudia, ktorí sa chceli stretnúť, mali si čo povedať a za nedostatok považujú iba to, že nevedia kedy a kde sa najbližšie podobné stretnutie uskutoční.