13. stretnutie spolužiakov zo IV. C triedy Strednej priemyslovej školy chemickej v Bratislave, ktorí svoju skúšku dospelosti zložili pred 49 rokmi sa uskutočnilo v malej nenápadnej reštaurácii

na rohu Kvačalovej a Kulíškovej ulice, ktorá nesie trochu neprimeraný názov Reach restaurant. Ten nám však neprekážal, pretože inak spĺňala väčšinu kritérií (dostupnosť, prijateľná cena, aspoň čiastočná izolácia od ostatných hostí a posedenie vonku aspoň pre fajčiarov).

Niektorých zaskočila relatívna nedostupnosť reštaurácie(niekoľko jednosmerných ulíc), čo bolo pre mňa, ktorý som chodil štyri posledné roky do základnej školy naproti, nepochopiteľné. Presnejšie udať polohu reštaurácie, ako roh križovatky dvoch ulíc už nedokážem a keď s tým má problém aj taxikár, tak sa už nečudujem preferenciám strany so zlým smerovaním a vlastne takmer ničomu. Inak z bydliska vzdialeného kilometer som do školy aj so súrodencami chodil pešo a jediné, čo nás pritom obťažovalo, bol smrad z kafilérie v bitúnku (na mieste dnešného trhoviska Miletičova). V súčasnosti bývam svedkom toho, ako starostlivý ocko odvezie svoju ratolesť do 100 m vzdialenej škôlky, spiatočnú cestu precúva a stále mu nejde do hlavy, prečo sa obaja zaokrúhľujú rovnakým tempom. Pri pohľade na dávno opustenú základnú školu som si uvedomil, ako dokáže dobrý učiteľ ovplyvniť smerovanie života svojich žiakov. Takým skvelým učiteľom a človekom bol Jozef Kubíček, ktorý ma priviedol k chémii. Na záver školského roka mi, ako najlepšiemu chemikovi triedy, venoval knihu Imricha Steina Jednoduché pokusy z organickej chémie. Toho Imricha Steina, ktorý ma o dva roky neskôr na priemyslovke učil chemickú technológiu.

Oproti predpokladom sa nás zišlo "iba" 19, pretože na poslednú chvíľu sa ospravedlnili manželia F. sklátení virózou. Reach veľmi dobre vyhovoval našim potrebám. Prostredie bolo príjemné, jedlo chutné, obsluha pozorná. Čo viac si priať? Zaskočilo nás iba počasie, takže posedenie vonku, sľubované fajčiarom, sa zmenilo na postátie. Pri predošlých stretnutiach sme zápasili skôr s horúčavami, ktoré boli dôvodom, pre ktorý sme stretnutia z konca júna presunuli na koniec mája. Takéto chladné počasie sme ešte nezažili. Mám pocit, že sa ním celá príroda vysmieva Al Gorovi a ostatným "odborníkom" lietajúcim v biznis class z jedného konca sveta na druhý, z jednej nákladnej konferencie na druhú, aby na nich tárali tie svoje somariny o globálnom otepľovaní s cieľom vytiahnuť z cudzích peňaženiek čo najviac peniažkov.

Na stretnutí sa debatovalo na najrôznejšie témy, ktorých úspešnosť sa odvodzovala od počtu uší ochotných počúvať. Ja som sa opätovne veľa nedozvedel, pretože som hlavne fotografoval a spočiatku aj organizoval rozbeh stretnutia. A možno aj preto, že som viac rozprával, ako počúval. Každý má nárok na nejaký ten zlozvyk. Dosť často sa rozprávalo o chorobách, pretože v našom veku už zdravý človek vyvoláva značné podozrenie, že s ním nie je niečo v poriadku. Zachytil som zaujímavé informácie o novej metóde výroby borovičky, aj keď fľašku produktu nenahradí ani najzasvätenejší opis technológie jej prípravy. Ale najdôležitejšiu a najpríjemnejšiu informáciu priniesol náš "atómový" Janko, ktorý vybavil, že budúcoročné abiturientské stretnutie 50 rokov po maturite budeme môcť absolvovať na Smolenickom zámku. On nám to síce sľuboval už dávnejšie, ale zabezpečiť stretnutie v priestoroch zámku je spojené s takými problémami, že sa ich oplatí podstúpiť iba ak ide o významnú akciu. A takou budúcoročné stretnutie nepochybne bude.

Takže namiesto toho, aby som sa zaoberal opisov nejakých detailov dnešného stretnutia, upieram zrak k stretnutiu nasledujúcemu, pre úspech ktorého je treba urobiť maximum. Neúčasť odôvodňovaná primitívnymi výhovorkami vystaví nepriaznivé vysvedčenie každému, kto by sa o to pokúsil. Veď stretnutie so spolužiakmi 50 rokov po maturite je porovnateľné s absolvovanými okrúhlymi životnými jubileami. Nebudem preto na záver vykrikovať heslá typu: Nech žije ..., iba vyslovím opakované prianie, aby sme sa v plnom zdraví dožili a stretli na budúcoročnom "veľkom a okrúhlom" stretnutí. A než prepukne, pozrite si zatiaľ získané komentované fotografie zo stretnutia dnešného (vlastne už je po polnoci, tak včerajšieho).