Choď na obsah Choď na menu
 


10 a zopár ďalších pozývacích listov

6. 4. 2013

Na rozdiel od paleokomunistov, ktorí pozývacím listom privolali kamošov v železných maringotkách na záchranu režimu a dočasný pobyt, ja pozývacími listami verbujem svojich spolužiakov z bratislavskej chemickej priemyslovky

skola.jpg

na každoročné abiturientské stretnutie po maturite v roku 1964.

tablo.jpg

Priestoru na webovej stránke mám ešte dosť, tak prečo si nepripomenúť, aké argumenty a úskoky som používal v snahe dotiahnuť na stretnutia aj tých lenivejších a nerozhodnutých. Tu sú tie listy (z ktorých som odstránil identifikačné údaje) v chronologickom poradí.

apollo.jpg

––––––––––––––––––2004––––––––––––––––––

Milá starenka, milý starček!
Pred mnohými a mnohými rokmi, keď v týchto končinách prekvital reálny socializmus, lialo sa mlieko po 1.90 Kčs a sypal sa piesok z nepodarených panelov chodili sme do jednej školy, dokonca do jednej triedy priemyslovky na Februárke. Od tej doby uplynulo 40 rokov, v týchto končinách prekvitá iracionálny kapitalizmus, za 1.90 Sk nám nalejú poldecák mlieka, panely sa nevyrábajú a z Februárky je Račianska. Akurát my občas podliehame ilúzii, že sa toho až tak mnoho nezmenilo. Preto je potrebné stretnúť sa a v rámci zoznamovacieho večierka to všetko poriadne prediskutovať.
Stretnutie po 40 rokoch považujeme za celkom dobrý nápad, vhodné miesto sme už našli, vhodným dňom by mohol byť piatok, takže ostáva doriešiť iba termín stretnutia. Obávame sa, že ak budeme demokraticky voliť termín stretnutia, stretneme sa najskôr na geriatrii. Preto sme sa uchýlili k negatívnemu vymedzeniu termínu a žiadame oznámiť obratom termíny alebo intervaly v rámci mája a júna, v ktorých sa z objektívnych dôvodov nebudeš môcť stretnutia zúčastniť. Nebolo by vhodné, aby nám "chlapci" písali, že oni už nemôžu takmer nikdy.
Termíny alebo intervaly zašli do konca apríla ktorýmkoľvek z uvedených komunikačných kanálov. Použitie poštových holubov neodporúčame. Odkedy im Kaník zrušil rýchlostný príplatok je doručovanie ohrozené. Flákajú sa.
Veľkosť písma je zvolená pre prípad, že by (ako obvykle) neboli poruke okuliare.
Milan, 14.4.2004
 

robertino.jpg

––––––––––––––––––2005––––––––––––––––––
motto:
„Lomikare, Lomikare, do roka a do dne ...“
Tak nejako sa vyhrážal Ján Sladkokyslý Kozina svojmu pohlavnému nepriateľovi Lomikarovi, keď ho pozýval na rande. Ja som si ten výkrik vypožičal nie snáď preto, aby som sa Vám tiež vyhrážal (nie je dôvod a ani ten účinok nie je zaručený), ale preto, aby som Vás tiež pozval na rande a len tak mimochodom sa zmienil o tom, že zasa je jeden rok (však viete kde). A boli to fukoty. Tiež ste si všimli, že každý ďalší rok plynie rýchlejšie, než ten predchádzajúci? Asi sa tým budem musieť zaoberať podrobnejšie v tom mojom nekončiacom blogu s názvom Last minute.
Ale teraz nie je čas, ani príležitosť na filozofovanie. Ideme sa opäť stretať. Bude to po roku (24. júna 2005 o 16.00 h.) na zatiaľ nespresnenom mieste.
Bude to na Jána. Opijeme sa nielen za peniaze oboch našich Janov, ale aj za peniaze Feniho a v krajnom prípade aj za svoje.
Bude nás menej. Nie iba preto, že Jožko už nepríde, ale aj preto, že neprídu tí, ktorí sa minule iba prišli pozrieť, či aj ostatní tak zostarli.
„Nevadí“, tak vrieskajú aj fanúšikovia, keď náš dream team prehráva. „Nevadí“ môžeme vrieskať aj my a tešiť sa, že prídu iní (Jožko z Nitry a Anka z Trenčína) a hlavne, že prídu tí, ktorí budú chcieť a môcť. Čo, keby ste sa k nim pridali? Ja som pre to spravil maximum. Teda hlavne som zväčšil písmo, aby ste nemuseli hľadať okuliare. Normálne je to 12, minule to bola 13, dnes 14. Ak to takto pôjde ďalej, o pár rokov bude na každom liste jedno písmeno. Ale, čo by človek pre Vás neurobil.
A čo máte urobiť Vy? Iba potvrdiť príjem tohto avíza a nezáväzne sa vyjadriť o účasti. To by mal zvládnuť aj človek na prahu šesťdesiatky.
Do skorého videnia Milan, 12.5.2005
 
––––––––––––––––––2006––––––––––––––––––
Milá spolužiačka, spolužiak, sympatizant, či náhodný zvedavec!
Dnes je 25. marca 2006. Vo Veľkej Fatre sa zo zimného spánku prebudili ďalšie dva medvede a na Dolných Honoch Laco, známy autor najstabilnejšej internetovej stránky. Najstabilnejšej, pretože dlhodobo nemenenej. Už Archimedes volával: „Dajte mi Lacovu stránku, a ja pohnem vesmírom.“ Laco sa teda prebudil a s hrôzou zistil, že ak sa ho niekto na nadchádzajúcom stretnutí opýta, čo robil v zime, bude môcť nanajvýš využiť svoje právo nevypovedať, pretože každá výpoveď by škodila jemu a jemu blízkej. To ho vydesilo, pretože presne deväť mesiacov je tehotný myšlienkou, že aktualizuje svoju internetovú stránku a tak poskytne zopár informácií o stretnutí v Robertine tým, ktorí inú možnosť získavať informácie nemajú. Rovnaký čas ste si mohli dopriať pôžitok zistiť, že jedinou zmenou je údaj počítadla času do najbližšieho stretnutia. Dnes sa to má zmeniť, je čas pôrodu. Nepríjemné, ale pre šesťdesiatnikov typické je to, že Laco medzičasom zabudol všetky fígle spojené s tvorbou stránky a učí sa ich znova. Je na tom horšie, ako my, ktorí sme sa nič nenaučili a vytešujeme sa, akú máme fajn pamäť. Držme mu palce, aby to všetko vyšlo a aby tá stránka bola zdravá, napriek dlhodobému prenášaniu.
Na tomto mieste by som mal novej stránke starého autora spraviť reklamu. Pretože stránka je in statu nascendi, môžem propagovať iba jej dohodnutú podobu. Z predchádzajúcej stránky boli odstránené všetky fotografie a neaktuálne aktuality. Fotografie zobrazovali akýchsi mladých neznámych ľudí a okruh tých, ktorí ich dokázali priradiť k žijúcim predlohám bol stále menší a neistejší. Budú nahradené fotografiami z posledných troch stretnutí a príspevkami blogového charakteru. Fotografie budú farebné, vhodne retušované a pre prípad, že by sa na nich objekt vďaka invazívnej retuši nepoznal, budú opatrené aj vtipným textom. Aktuality budú na stránke ponechávané iba na nevyhnutne nutnú dobu, blogy by vďaka očakávanej trvalejšej hodnote mali ostať ako súčasť stálej expozície.
No skrátka, máte sa na čo tešiť. A nielen tešiť, ale aj spoluvytvárať. Veď na spočítanie aktívnych fotografov a blogerov stačí aj jedna ruka mínera z kameňolomu. Tak sa pohodlne usaďte, zahĺbte sa do novej stránky a cíťte sa, ako keď vám teta Viera Bálinthová čítala v rozhlase večernú rozprávku.
Milan
krasnanska-kuria.jpg
 
––––––––––––––––––2007––––––––––––––––––
Milá spolužiačka a spolužiak, milé dôchodkyne a dôchodcovia!
 
Miroslav Donutil sa ponáhľal na stretnutie abiturientov.

U vchodu ho zastavili dve dvadsiatky:

„Pane Donutil, kam jdete?“
„Dovnitř, já tam mám sraz“.
„Nechoďte tam, my je viděly ...“
Už po štvrtýkrát mi Laco prischol nevďačnú úlohu nalákať vás na každoročné stretnutie. V predchádzajúcich príhovoroch som pritom vyčerpal prakticky všetky použiteľné argumenty. Výsledkom bolo, že kto chcel, mohol a trafil, ten sa zúčastnil. Ostatní vedia alebo ku svojej vlastnej škode ani netušia, o čo svojou neúčasťou prichádzajú. Tentoraz už nemienim vymýšľať nové dôvody, pre ktoré by ste sa mali stretnutia zúčastniť. Po troch úspešných stretnutiach by malo stačiť ubezpečenie „Príďte, bude to prinajmenšom také dobré, ako minule“.
S využitím GPS navigátora a telefónneho zoznamu sme našli nové miesto stretnutia. Trojnásobnú návštevu Robertina by pravdepodobne nerozchodili ani tí, ktorí majú nutkanie vracať sa na miesto činu. I keď pre takého švajčiarskeho Jožka, Škela, rozhlasovú Vierku a ďalších by to mohol byť úplne nový zážitok. Takže, miesto stretnutia sme zmenili a na vás je, aby sa nezmenilo jeho obsadenie. Stretnutie, ako už iste viete, sa uskutoční v reštaurácii Krasňanská kúria. Najprv som bol v pomykove, čo to je? Veď Krasňanská kúria, to vyzerá ako otázka pre pani Krasňanskú, či tam bude dostatočne teplo. A pritom je to názov. Ale všemocný internet a jeho wikipédia ma poučili, že kúria nie je len sloveso kúriť v tretej osobe množného čísla, ale aj sídlo nižšej šľachty, najčastejšie zemanov. Takže pre nás, spoločnosťou neobľúbených laborantov, to bude ideálne miesto. Aj tak nie je dôležité, ako nás vníma verejnosť, ale ako sa vnímame navzájom, čím sme jeden pre druhého. Veď s postupujúcim vekom máme stále menej príležitostí ocitnúť sa v spoločnosti, kde napriek dôchodcovskému veku si všetci tykajú, považujú sa za chlapcov a dievčatá a na pripomenutie spoločných zážitkov nepotrebujú siahodlhé vysvetľovanie, stačí iba ťuknúť.
A nakoniec otázka z Milionára: „Kto príde posledný?“ Pretože každý z nás má vyše 30 priateľov na telefóne, nebude nikomu robiť problémy odpovedať správne. A traja žolíci vám ostanú na stretnutie. Jedného, pomoc publika, odporúčam využiť na usporiadanie búrlivých ovácií tradičným oneskorencom.
Milan
new-gardens.jpg
 
––––––––––––––––––2008––––––––––––––––––
Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada sice vaše problémy nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít. Jan Werich
 
Milí mítingofili,
dnes má meniny Jozef a do nášho summitu ostáva sto dní. To je obdobie, v ktorom Laco začína rekonštruovať zanedbávanú webovú stránku a pripomínať mi, že som ešte nenapísal príhovor. Tak teda píšem, v poradí už piaty, príhovor a Laco meniac(i) farby a nadpisy tvrdí, že rekonštruuje. V apríli odštartujeme hľadanie miesta stretnutia, dohodneme čas jeho začiatku a menu. Potom už iba dobijeme batérie vo fotoaparátoch, vyvetráme naftalín z odevov a budeme čakať, kto na stretnutie príde a ako to tentoraz dopadne. Minulý rok spôsobili choroby, že sa nás zišlo len čosi vyše dvadsiatky. Napriek tomu bolo dobre. Ak nebudeme prehnane nároční, môžeme už dnes tvrdiť, že bude dobre aj tentoraz. Veď na získanie tohto kvalifikovaného odhadu stačí informovať sa, ako často sa stretávajú spolužiaci z okolitých tried. Alebo, koľko z nich si môže prezrieť triednu stránku. Tá je aj v rámci školy zúfalo ojedinelá napriek tomu, že dnešná mlaď už surfuje po internete skôr, ako prestane používať pampersky.
K dnešným meninám prajem obom oslávencom všetko najlepšie. Súčasne chcem vyjadriť nádej, že po iných našich dvoch Jozefoch už nikto nezopakuje tú ich nešťastnú verziu veni, vidi, vici v podobe Prišiel som, videl som ... a už nikdy neprídem.
Tak príďte! Stretnutie bude krátko pred valorizáciou dôchodkov, takže nebude chýbať dobrá nálada, ktorú nenarušia botoxom nevyhladiteľné vrásky, nedopnuteľný odev, ani zrkadlo, ktoré nás namiesto očakávanej odpovede vyzýva, aby ste uhli, pretože nevidí. Príďte! Keď pre nič iné, aspoň budete môcť machrovať pred vnúčatami. A vy, ktorí nad každoročným stretávaním sa ohŕňate nos, ostaňte doma. Máte na to plné právo. Nemusíte si vymýšľať výhovorky, a ani, ako Ezopova líška tvrdiť, že stretnutie je kyslé. Stačí neprísť. Je to ako s televízorom. Ten tiež stačí vypnúť bez sprievodného nadávania na program.
Milan, 19.3.2008
 
apollo1.jpg
––––––––––––––––––2009––––––––––––––––––
Nedávno som stretol spolužiaka z priemyslovky.
Chudák, tak zostarol, že ma vôbec nespoznal.
 
Milí spolupoberatelia starobných dôchodkov, blíži sa posledný júnový piatok, kedy sa niekoľko, tukom, machom a lišajníkmi obrastených spolužiakov, stretáva na vybranom odľahlom mieste. Takom odľahlom, že minule takmer zmarilo pokus Škela a Jana „Mercury“ o zápis v triednej prezenčke. Tentoraz vyberieme lepšie miesto. Veď nejde o orientačné preteky.
Ani pri polookrúhlych 45 rokoch od maturity nechystáme žiadne prevratné novoty, i keď nápady boli. Laca nadchla myšlienka zorganizovať celoročníkové stretnutie, ja som navrhol presunúť stretnutia o mesiac dopredu, aby sme sa vyhli nielen globálnemu, ale aj lokálnemu otepľovaniu. Len sme akosi zaspali pri realizácii návrhov a využívať na ich legalizáciu skrátené legislatívne konanie sa predsa nepatrí. Nie sme predsa poslanci. Sme slušní ľudia.
Keď som pred štyrmi rokmi nazval jeden zo svojich blogov A určite príde Monika netušil som, že teraz by som mohol iný nazvať Monika určite nepríde. Monika už nemôže, vy ostatní zatiaľ môžete. Tak to využite! Veď okrem lenivosti, liknavosti, lajdáckosti, lakomosti a iných zlých vlastností začínajúcich rovnakou literou nemáte relevantný dôvod na vyhýbanie sa stretnutiu. Ešte neviem, kde stretnutie bude, ani prisľúbiť, že bude niečím výnimočné. Nakoniec o to ani nejde. V našom veku už skôr inklinujeme k bezporuchovému priebehu udalostí, než k pachteniu sa za úžasnými, veľkolepými a nezabudnuteľnými zážitkami. Preto by vám mal na záver stačiť jeden čiernučký, takmer aktuálny, vtip, ktorý som už síce uverejnil, ale moje blogy, okrem Luďa, aj tak nikto nečíta, takže ho môžem zopakovať:
Vo vlakovom kupé je usadená partia mladých ľudí, v kúte starček. „A vy, kamže ste sa vybrali, deduško“ pýta sa jeden z mladíkov.
„Ale, idem na abiturientské stretnutie“ odpovedá starček.
„Vo vašom veku?“ čuduje sa mladík. „A koľkí sa tam schádzate?“
„Ako kedy. Pravdu povediac posledných šesť rokov tam chodím iba sám.“
Milan, 19.3.2009
 
janosikov-dvor.png
––––––––––––––––––2010––––––––––––––––––
S Lacom každoročne pripravujeme pomaturitné stretnutie. Zatiaľ sme sa vždy dohodli, že bude v Jánošíkovom dvore. Iba dôvody sa postupne menili:
Po 10 rokoch: Sú tam prsnaté servírky.
Po 20 rokoch: Čapujú tam výborné pivo.
Po 30 rokoch: Vierke pripravia aj diétnu stravu.
Po 40 rokoch: Majú tam pre mňa bezbariérový prístup.
Po 50 rokoch: Ešte sme tam neboli.
Z úvodného vtipu, je po miernej úprave všetko jasné. 50 rokov po prijímaní na chemickú priemyslovku sa stretneme v reštaurácii Jánošíkov dvor. Je to, čo by kameňom von z mesta dohodil od Nových záhrad, kde sme sa stretli predvlani. Že je to oproti Ružinovskému cintorínu a personál je zvyknutý skôr na kary, než na abiturientské stretnutia, považujte za čaro nechceného.
Stretneme sa posledný májový piatok (28.) už o 13.00 h., pretože sme väčšinou dôchodcovia a voľného času máme viac, ako voľných odevov. Výhodou je, že bojazlivejší môžu zo stretnutia odísť ešte za svetla, čím znížia pravdepodobnosť, že ich niekto po rúškom noci prepadne a oberie o mince a tabletky. A dievčatám nebodaj aj zotrie peľ ich nevinnosti. Začneme obedom, takže nie je potrebné, ako obvykle, si so sebou brať vyprážané rezne s chlebom a kvasenými uhorkami. Dokonca nie je tentoraz potrebné ani vláčiť vzorky zlacnených liehovín, pretože ceny sú tam prijateľné aj pre poberateľov Vianočného príspevku k dôchodku. I keď je Jánošíkov dvor nefajčiarskou reštauráciou, fajčiari určite osvedčia svoju kreatívnosť pri hľadaní vhodného kútika.
Stretneme sa v obvyklom počte, tzn. 22, najviac však 30. Určite neprídu Fišerovci, pretože to z Talianska majú od ruky, Zuzka bude dovolenkovať, Magda sa príliš silno pripútala k Česku a rozhlasová pani Vierka si výslovne praje, aby sme jej všetci dali svätý pokoj. Laco, Draža a Špafi mi zatiaľ neodpovedali na e-mail, Vierku z Blízkeho Východu neviem zohnať, Feniho, Lojza, Anku z USS a triedneho som ešte nevolal a repetenta Paľa ani nebudem. To je všetko, ďalšie informácie o stretnutí prídu včas a priechodnými kanálmi.
Milan, 27.2.2010
 
east.jpg
––––––––––––––––––2011––––––––––––––––––
Najprv odpovedajte na otázky nenáročného vstupného testu:
1.   Pamätáte si na označovanie mesiacov rímskymi číslicami?
2.   Vykopávajú archeológovia predmety, na ktoré si pamätáte z detstva?
3.  Pamätáte si na časy, keď sa obraz čiernobieleho televízora vylepšoval buchnutím do jeho bočnej steny?
4.   Sú vaše obľúbené piesne dostupné už iba na gramofónových platniach?
5.   Aj neznámi ľudia vás na ulici oslovujú dedko (babka)?6.   Pýtajú sa vás malé deti, či ste mali doma dinosaura namiesto psíka?
 
Ak ste aspoň na polovicu otázok odpovedali kladne, ste vítaní na XI. abiturientskom stretnutí študentov zo IV. C Strednej priemyselnej školy chemickej. Po priaznivom minuloročnom ohlase sa stretnutie uskutoční 3. júna 2011 o 14. hodine v salóniku reštaurácie East. Zvedavci si môžu obzrieť jej interiér a porovnať ceny s obsahom peňaženky na príslušnej webovej stránke. Vojenskí prieskumníci v zálohe tiež osobnou návštevou.
Väčšina z nás v tomto roku 65. krát oslávi svoje narodeniny. Sme už v pokročilom veku, ktorého (údajne) jedinou výhodou je, že už nemôžeme zomrieť predčasne. Na druhej strane odkladanie účasti na stretnutí z dôvodov, ktoré sa až ex post ukážu byť malichernými, môže spôsobiť, že neskôr už nebude dosť ochotných rúk, ktoré by Vás s invalidným vozíkom teperili  do akejkoľvek reštaurácie.
Minuloročné stretnutie možno priradiť k tým vydareným. Napriek náznakom, že v budúcnosti by nám dobrú náladu mohli pokaziť nejasnosti okolo mizerných pár eur. V našom veku by už každému malo byť zrejmé, že preplatky sa vracajú bez predchádzajúceho skúmania, či ich platiaci nutne potrebuje a že v slušnej spoločnosti platí ten, ktorý pozýva alebo objednáva a nie ten, ktorý odchádza posledný. Ten zhasína.
Milan,  7.3.2011
 
 
albero.jpg
––––––––––––––––––2012–––––––––––––––––
Laco ma včera prekvapil informáciou, že do stretnutia ostáva 101 dní, čím mi nenápadne, ale jednoznačne dal na vedomie, že nastal čas skoncipovania pozývacieho listu. Nazval som ho Route 66. Pre tých, ktorí to náhodou nevedia, Route 66 je slávna americká cesta vedúca naprieč USA od Los Angeles až do Chicaga. Pre väčšinu z nás tá číslovka súčasne znamená vek, ktorí sme dosiahli alebo ktorý onedlho dosiahneme, teda okrem Zuzky. A tiež to, že sa pomaly, ale nezadržateľne blížime k svojmu osobnému Chicagu. Ale pokiaľ to nenastane a budeme sa cítiť zdravotne ako-tak fit, tak určite nemáme dôvod sa vyhnúť už XII. abiturientskému stretnutiu, ktoré sa uskutoční 1. júna 2012 na zatiaľ neurčenom mieste. Bývali časy, kedy sme čakali až obschnú medze, teraz s Lacom čakáme, kedy nám vonkajšia teplota umožní nasadnúť na bicykle, zhadzovať sadlo nahonobené počas zimného leňošenia a popritom obhliadať vhodné reštaurácie a pizzerie.
Minuloročné stretnutie patrilo k tým štandardným. Stále je najväčším realizačným problémom, či vyberať zálohu a objednávať jednotné menu s rizikom, že tí s menším apetítom budú mať dojem, že sa nedobrovoľne stali hostiteľmi alebo to nechať na voľbe každého tak, ako keď sa starí dobrí priatelia zídu na nejakom posedení a pretože nikto z nich nič neprivatizoval, zaplatí si svoju konzumáciu. Ja osobne tieto úvahy dosť zle vnímam, pretože z celoročného hľadiska ide o zanedbateľné čiastky a boj o nejaké mince kalí radosť z toho, že sa aj 48 rokov po maturite dokážeme zísť vo veľmi slušnom počte. Práve predvčerom som si pri monitorovaní návštevnosti mojej webovej stránky všimol, že niekto hľadal na internete stránky s menom Jožka Kostolského. To je dobré mať na pamäti pri týchto žabomyších problémoch.
A pretože sa z času na čas naladím aj optimisticky, verím, že tento rok si Fišerovci vyberú na dovolenku vhodnejší termín, že Hrča vynechá návštevu príbuzných v Austrálii, Draža si v horoskope nájde správny termín návštevy Bratislavy a že aj tí, ktorým zdravotné ťažkosti minule neumožnili prísť, sa tento rok pozviechajú a potešia nás svojou prítomnosťou. Dokonca si myslím, že by už bolo na čase, aby 1. jún zastihol našu rozhlasovú Vierku v priaznivejšom období.
Milan, 22.2.2012
 
 reach.jpg––––––––––––––––––2013––––––––––––––––––
 
Porovnaním dátumov vzniku predchádzajúcich listov som zistil, že som asi o mesiac oneskorený. Najprv ma to mrzelo, ale poznanie, že výraznejšie retardovaní jedinci sú volení do nášho zákonodarného orgánu a s pomocou zriadenca sú schopní nielen zaujať vyhradené miesto v sále, ale z času na čas aj podľa pokynov straníckeho ceremoniára stlačiť správne tlačidlo na hlasovacom zariadení, ma uspokojilo. Takže na komplexy priskoro, na pozvánku akurát.
Pred 14. abiturientským stretnutím buď nie je nič nové alebo o tom neviem. So železnou pravidelnosťou sa opakuje staronový scenár. Spolužiaci sa týždeň – dva pred stretnutím prebudia, prídu na stretnutie, porozprávajú sa, všetko pekne spapajú a vypijú, rozídu sa, fotografi z posledných síl ešte pošlú svoje produkty a všetci opätovne upadnú do hibernovaného stavu. Vzdal som sa nádeje na zmenu a tak jediné, čo by mohlo oživiť naše stretnutia bude súťaž o najnenahraditeľnejšieho spolužiaka (spolužiačku). Každého v tejto spojitosti napadne bonmot, že nenahraditeľných sú plné cintoríny, ale mne ide o toho NAJ. Okrem mladistvej Z. máme všetci 67 rokov. Milan Lasica o niekom povedal, že je vo veku, keď umrieť je už prejavom slušnosti. Môžem to aplikovať tak, že v našom veku je slušné odísť do penzie. Väčšina z nás aj tak urobila, zopár má ešte pocit, že to bez nich nepôjde. Všetko samozrejme mienim žartom, aby sa niekto neurážal.
Termínom a miestom stretnutia je 31. máj 2013 od 15. h. v Reach restaurant. Viem, že žiadna informácia nezabezpečí, aby si niekto nenaplánoval rekreáciu práve v tomto termíne a je mi to ganz egál, pretože tak, ako každý časom zistí, že to na jeho bývalom pracovisku ide aj bez neho, tak aj na stretnutí zistíme, že stretnutie bezproblémovo prebehne aj bez rekreantov.
Benefitom pozývacích listov bolo overenie funkčnosti mailových adries. Aj tu platí, že ak sa niekto odstrihne od spojenia, bude to považované za jeho právo a prianie a žiadna pátracia akcia sa nerozbehne. Columbo je mŕtvy a Laco má splnený plán. Na účastníkov sa teší
Milan, 22.3.2013
 
 

smolenice-zamok.jpg

 
––––––––––––––––––2014–––––––––––––––––
 
Mrtvé oplakávam, živé povolávam.
Jiří Hubač: Nezralé maliny 
Nenašiel som nič vhodnejšie pre motto 11. pozývacieho listu, ako citát z úspešného televízneho filmu, ktorého námetom bolo stretnutie maturantov osemročného reálneho gymnázia z českého mestečka po 50 rokoch.
Áno, bude to už neuveriteľných 50 rokov, ktoré uplynuli od chvíle, keď sme stáli pred maturitnou komisiou a v pamäti lovili vedomosti, umožňujúce zaradiť sa nielen fyzickými atribútmi, ale aj úradnou listinou do kategórie dospelých. Bude to už neuveriteľných 50 rokov, počas ktorých sme utvárali svoj život a svoju budúcnosť s nádejou, že pri obzretí sa dozadu nebudeme mať pocit, že sme niečo premrhali, zmeškali, nedokončili. Počas tých 50 rokov sme mali toľko práce, záujmov a radostí, že abiturientské stretnutia s bývalými spolužiakmi zaujímali v rebríčku našich priorít pomerne nelichotivé miesto. Ale deti nám vyrástli, pracovné povinnosti skončili a nastala vhodná chvíľa na návrat k začiatkom. Od roku 2004 sa stretávame každoročne a tieto stretnutia už majú úplne iný charakter, ako obvyklé abiturientské stretnutia, kde sa spolužiaci chvália dosiahnutým alebo zháňajú sprostredkovateľov na dosiahnutie nedosiahnuteľného.
Ale 50 rokov je 50 rokov. To nebude stretnutie, na ktoré si iba tak odskočíme (i keď odskočenie je výrazom, ktorý naše ošúchané kĺby už neradi počujú). To bude stretnutie, na ktoré sa nezabúda. Preto sa jeho príprave venujeme už teraz. Veľká vďaka patrí „atómovému“ Jankovi, ktorý pre nás na 30. – 31. mája 2014 rezervoval priestory v Smolenickom zámku. A rovnaká vďaka bude patriť Vám všetkým, ktorí na stretnutie prídete a pomôžete vytvoriť jeho skvelú atmosféru. Organizačné pokyny Vám budem posielať mailami a SMS. Prvým pokynom, vlastne prianím je, aby ste pocítili potrebu zúčastniť sa na tomto jubilejnom a neopakovateľnom stretnutí.
Milan, 20.9.2013
 

britt-restaurant.jpg

 

––––––––––––––––––2015–––––––––––––––––

 

                    Paradoxom je, že po dosiahnutí   méty prichádza depresia.

                                        neznámy starý autor, teda ja

 

Britt 69 v sebe skrýva názov reštaurácie, kde sa 29. mája 2015 odohrá ďalšie zo seriálu našich abiturientských stretnutí a číslovka za ním bohužiaľ neoznačuje jednu z foriem erotických zábaviek, ale vek väčšiny z nás. Pri troche fantázie môže pripomínať aj symboly Jing a Jang, ale cieľom tohto textu je navnadiť Vás na účasť a nie mudrovať o symboloch. Takže ostaneme pri tom, že to pre väčšinu zo zúčastnených bude posledné stretnutie šesťdesiatnikov. Nič sa však nedeje, sme plní optimizmu a elánu a náš vek môže spôsobovať vrásky na čele iba ministrovi práce a sociálnych vecí, ale iba v prípade, že ho disproporcia medzi zdrojmi a počtom seniorov zaujíma.

Už v mailovom avíze som sa zmienil o tom, aké ťažké bude nadviazať na úspech, ktorý malo naše jubilejné stretnutie v Smoleniciach. Preto to improvizované motto k tomuto listu. Napriek množstvu reštauračných zariadení stačí zadať pár neopomenuteľných kritérií a počet prstov na ruke bude postačujúci pre vymenovanie vhodných. Pôvodne som uvažoval s Jánošíkovým dvorom, ale Lacovi sa zdal stiesnený a skromný. Ani návrh opakovanej návštevy Reach restaurantu sa u neho nestretol s pochopením. Tak sme našli na Hraničnej podnik Britt, ktorý je dostupný, dostatočne veľký, má krytú letnú záhradu, slušný výber jedál a nápojov a iba jednu, ale prirodzenú nevýhodu, ktorou sú ceny. Okrem uvedených výhod má veľké akvárium, do ktorého sa účastníci stretnutia môžu pozerať, keď ich prestanú baviť reči spolužiakov o úspechoch potomkov a stave riešenia ich zdravotných problémov. Je tam i malé jazierko s vetchým mostíkom, z ktorého sa dá capnúť do nehlbokej vody, ak to niekto preženie s etanolovými koncentrátmi. Pri tých cenách to však nie je príliš pravdepodobné. Keby predsa, tak je výhodou, že na začiatku Hraničnej je Centrum pre liečbu drogových závislostí, kde radi prijmú každého nového záujemcu.

Do objednávky som zadal 20 účastníkov, zatiaľ sa prihlásilo 16, čo je v poriadku, lebo každoročne sa zvyšuje počet tých, ktorí sa spoliehajú, že si spomenú, aj keď to odložia na neskôr. A nespomenú. Organizačné pokyny pošlem mailom (SMS pre nepripojených) tak, aby si ich všimli aj tí, ktorí sa kvôli chronickej zaneprázdnenosti dostanú k PC alebo k mobilu maximálne raz týždenne.

Teším sa na stretnutie s Vami a dúfam, že nám to opäť vyjde skvele, teda tak, ako po každý krát

Milan

 

2014053116.58a.jpg

––––––––––––––––––2016–––––––––––––––––

Milí sedemdesiatnici,

sedemdesiatka je vek, v ktorom končí každá sranda. Keď sme si pred rokmi dokázali pri oslave narodenín zanôtiť „čože je to päťdesiatka?“ a o desať rokov menej presvedčivým hlasom „čože je to šesťdesiatka?“, toho roku, okrem iného, zisťujeme, že sa tento populárny popevok v sedemdesiatke už nerýmuje. Keby len to. Začínajú starnúť aj veční optimisti. Našťastie nás nikto neopustil, ale minimálne štyria sa pre  zdravotné  problémy nebudú môcť zúčastniť.

A prečo som zvolil ten nadpis? Nuž stretnutie je trinásteho mája. V piatok! To je po Reachi už druhý krát, že sa schádzame v piatok trinásteho. Možno sa dokonca podarí dohovoriť začiatok stretnutia na trinástu hodinu. Je to trináste stretnutie od roku 2004, kedy sme sa dohodli na každoročných stretnutiach (celkove šestnáste, ale to sa mi nehodí do krámu). Ale najpotešujúcejšie je, že sa nezídeme trinásti (teda o jedného viac ako sokolov v známej básničke), ale minimálne dvadsiati. Síce s nezanedbateľnou podporou spolužiakov odvedľa, ale stále to nie je také zlé, ako vravela pani Zanzottová, že príde čas, keď sa spolužiaci z celého ročníka pomestia do prvých lavíc v triede, či v starom vtipe, v ktorom starček už roky chodí na abiturientské stretnutia sám.

Som, ako aj väčšina z vás, presvedčený, že sa stretnutie vydarí, že stretnutiam so spolužiakmi, rovesníkmi a priateľmi sa oplatí venovať trochu námahy, peniažkov a vybočenia z dôchodcovského stereotypu. Nechystajú sa žiadne prekvapenia, očakáva sa tradične dobrá nálada počas stretnutia a všeobecná spokojnosť pri odchode zo Smolenického zámku, v ktorom sa spoločne zídeme naposledy.

Detaily stretnutia pôjdeme dohodnúť koncom apríla, tak nech nikoho neznepokojuje, že má málo informácií a stretnutie je pritom na spadnutie. Pri postupnej strate pamäte je rizikové posielať informácie s veľkým predstihom.

Teším sa na stretnutie s vami

Milan

 

posedenie-na-rohu.jpg

––––––––––––––––––2017–––––––––––––––––

Milí spolužiaci, konškoláci a sympatizanti!

Tak ako Woody Allen každoročne nakrúti ďalší film, tak sa i my od roku 2004 každoročne stretávame. Woody Allen zatiaľ nakrútil 57 filmov, z ktorých som videl 20 a páčil sa mi jediný (asi preto, že v ňom nehral). Stretnutí sme mali 13 a páčili sa mi všetky. Na jednej strane je príjemné sledovať, ako sa každoročne zíde dvadsiatka bývalých spolužiakov, ktorí už ukrajujú z ôsmeho decénia, ale na druhej strane so znepokojením sledujem rastúci počet tých, ktorým zdravotný stav účasť neumožňuje. Na nejaký čas sme to zakamuflovali pozvaním spriatelených spolužiakov z vedľajších tried, ale dvadsiatka účastníkov je do budúcnosti objektívne neudržateľná. Aj preto som rád, že iba ojedinele niekto „blicuje“, teda ospravedlní svoju neúčasť z dôvodov nehodných zreteľa, neuvedomujúc si, že nikto z nás nevie, ktorého stretnutia sa zúčastňuje naposledy. Štatistiky nepustia. Ale koniec pochmúrnym úvahám. Veď našou maturitnou piesňou bola Gaudeaumus igitur, juvenes dum sumus (Radujme sa teda, pokiaľ sme mladí) a necítim potrebu aktualizovať jej text na Gaudeamus igitur, juvenes dum vivimus (Radujme sa teda, pokiaľ žijeme).

Do abiturientského stretnutia chýbajú presne dva mesiace. Stretneme sa, teda tí, ktorí sa stretnúť chcú a môžu, v reštaurácii Posedenie na rohu. Je to dobrá, zrekonštruovaná reštaurácia, dostupná zo železničnej i autobusovej stanice. Oslavoval som tam sedemdesiatku a bol som spokojný. Samozrejme, že sa ojedinele ozve niekto, v ktorom ožije permanentný kritik, ale to už neberiem do úvahy. Blúznenia o stretnutí sa vo vychytenej reštaurácii v strede mesta, o poskytnutí výraznej zľavy a vyhovení aj tým najabsurdnejším požiadavkám na nápoje a stravu vyvolávajú na mojej tvári iba pobavený úsmev. Najmä preto, že ich autori neponúkli pomoc ani sa sami nechopili možnosti stretnutie zorganizovať a pripomínajú mi tak jedného pražského šéfa, ktorý rád vyhlasoval: „Dělejte, dělejte, já to pak náročně zkritizuju.“ A na záver mi ostáva iba zopakovať, že cieľom našich stretnutí nie sú exkurzie po zaujímavých bratislavských reštauráciách, ale príjemné posedenie s ľuďmi, s ktorými sme štyri roky drali školské lavice a s ktorými si aj po rokoch máme čo povedať.

Tak nech sa nám aj stretnutie po 53 rokoch od maturity vydarí prinajmenšom tak, ako stretnutia predchádzajúce.

Milan, 26.3.2017

 

hostinec-u-deda.jpg

––––––––––––––––––2018–––––––––––––––––

 

K Dedovi môžu i babky

Predvčerom som ľahkovážne objednal miestnosť na tohoročné abiturientské stretnutie a dnes som zistil, že do neho zostáva iba 78 dní. Takže zopár základných informácií a jedna úloha na záver.

Miestom stretnutia bude Hostinec u Deda na Zálužickej ulici 49, čas príchodu účastníkov 14:00 h. Chápem, že názov ulice je málokomu známy, ale dá sa tam dostať aj bez použitia GPS. Nachádza sa v mestskej časti Ružinov a zo zastávky autobusu 78 (Solivarská) je to k hostincu 220 – 250 m, pričom na autobus 78 je možné nastúpiť po 5 min. chôdzi z autobusovej stanice.

Hostinec som vybral predovšetkým preto, že na rozdiel od kritizovaných malých porcií na minuloročnom stretnutí v reštaurácii Na rohu, tunajšie porcie sú nekritizovateľné. Celý interiér je ladený v štýle retro, čo zodpovedá našej vekovej hladine.

Úloha je jednoduchá a stereotypná: Napíšte mi (najlepšie obratom), či máte záujem (vôľu) sa stretnutia zúčastniť. Nebránim sa prípadným návrhom, vysvetleniam a pod. Ide o nezáväzné vyjadrenie, ktoré súčasne slúži na verifikáciu vašej mailovej adresy.

Milan

P.S. A nemôžem opomenúť pozdraviť naše dievčatá k dnešnému Medzinárodnému dňu žien.

8.3.2018 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Rok 1966

(Júlia Minkovičová, 30. 7. 2015 20:54)

Ahoj Milan,maturovala som na SPŠCH,vtedy ul.Februárového víťazstva v r. 1966,odbor všeobecná technológia,triedny profeso Antonín Nosáľ,učili nás profesori pp.Monko,Chrobák...,je to tak dávno.Nenašla som nič o histórii školy a mrzí ma to.My sme sa určite nestretli,ale želám Vám všetkým veľa stretávok.Júlia

Re: Rok 1966

(Milan, 14. 4. 2016 15:43)

Ahoj Júlia,
nie je slušné, ani pre mňa typické odpovedať takmer po roku. Tvoj príspevok som si všimol až keď som vkladal tohoročný príhovor. Potešil ma záujem o naše každoročné stretávky, ktoré sú naozaj atypické, aspoň pokiaľ viem. Je možné, že sme sa vedome nestretli, ale práve včera som sa stretol s cyklistami, ktorí ma utvrdili v pocite, že Bratislava je bez Východniarov malé mesto, v ktorom síce každý nepozná každého, ale nájsť spoločných známych nie je žiaden problém. Nosáľ nás učil CO, ktorej som venoval väčšinu pracovného života, Chrobák ma mlátil celuloidovým pravítkom (čo je pre dnešnú mlaď nepredstaviteľné, ale často by to iba prospelo) a Momka poznám z jeho osobitého akcentu. Ešte raz ďakujem a prajem veľa pekných dní.