Choď na obsah Choď na menu
 


V roku 2019

20. 1. 2019

Puzzle

Bolo, nebolo. Niekedy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa moja sestra dostala cez letné prázdniny do Veľkej Británie. Bol to v tej dobe takmer zázrak, pretože obmedzený prístup bol aj na pláže v Juhoslávii. Ani si nespomínam, či išlo o nejaký výmenný pobyt, viem iba že tam išla do jednej rodiny starať sa o deti a naučiť ich plávať, aby ich bazén nevyšiel navnivoč. V tej dobe bol pojem au pair neznámy a aj znalosť samotnej angličtiny vzbudzovala u súdruhov podozrenie. Väčšina populácie ovládala výraz The End, keď z času na čas premietali nejaký americký film a tiež The Key a The Scissors, keď sa exportné zápalky zo Solo Sušice nepodarilo uplatniť v zahraničí. Z Británie mi doniesla darčeky, ktoré mi spôsobili zriedkavú radosť. Bola to LP Donovana, kartón cigariet Benson & Hedges s nezameniteľnou vôňou a krabica s nápisom Jig Saw Puzzle. V tej krabici bolo množstvo kartónových dielikov s farebnou potlačou, ktoré bolo potrebné poskladať tak, aby vytvorili kruh s priemerom asi 40 cm a obrazom lesného zátišia so starým mlynom a mlynským kolesom v popredí. Darčeky odvial čas. Dlhohrajúcich platní som sa zbavil, cigarety vyfajčil a kde sa podelo prvé puzzle už ani neviem. Podstatné je, že keď o mnoho rokov sa puzzle stalo bežným artiklom aj v našich obchodoch, neodolal som občasnej chuti overiť si schopnosť poskladať dieliky jediným možným spôsobom. V dôchodku je voľného času o trochu viac a tak sa skladanie puzzle stalo jednou z možností, ako tráviť čas, keď v Bratislave zúri snehová kalamita spôsobená 2 centimetrami snehu.

Puzzle dostávam v rámci danajských darov alebo bartru s príbuznými. Od 500-dielikových až po 4000-dielikové. Podotýkam, že skladanie viactisícových puzzle nepredstavuje vyšší skladateľský level, len dlhšie trvá a existujú pri ňom i priestorové limity. Poskladanie puzzle trvá pár dní až tri týždne, podľa disponibilného času, zapojenia syna i záludnosti tvorcov. Poskladané puzzle odfotím, uverejním v časti Voľný čas tohto webu, dezintegrujem a pripravím na výmenu.

Skladanie puzzle je relatívne nenáročná činnosť, ktorá si nevyžaduje nadpriemernú inteligenciu, ani špeciálne schopnosti. Je dobré ak skladateľ netrpí farbosleposťou, nemá voľný čas iba večer a nie je patologicky netrpezlivý. Farbocit v spojení s priestorovou predstavivosťou sú mimoriadne dôležitými prednosťami, pretože farebné odtiene sú často minimálne a príslušnosť dielika k jedinému miestu v zostave sa nedá nahrádzať silou. Pri umelom osvetlení je možné skladať iba dieliky obsahujúce čiary a tvary, pretože odlíšenie odtieňov jednofarebných dielikov je pri ňom takmer nemožné. Najúžasnejším paradoxom pri skladaní puzzle je, že  dlhé minúty hľadáte vhodný dielik na umiestnenie a nedarí sa. V tichom zúfalstve vyskúšate vhodnosť všetkých dielikov, ktoré vám ešte ostali. A nič! Začnete hľadať na podlahe, či vám jeden z tisícky dielikov niekam nezapadol. A opäť nič! Klesá vám sebavedomie, nadávate na výrobcov a potom, o nejaký čas, spravíte mimovoľný pokus a nenápadný dielik zapadne na svoje miesto, ako keby neexistovalo nič prirodzenejšie. Kvôli takým chvíľam sa oplatí tá všetka námaha. Niekedy však naozaj jeden z dielikov niekde zapadne, ako je to možné demonštrovať na nasledujúcom obrázku:

kde-sa-len-podel.jpg 

Pripomína to neúplný chrup. Tiež sa mi to v dvoch prípadoch stalo, ako si pozornejší mohli všimnúť na obrázku Las Vegas, kde chýbajú tri dieliky v oblohe. Našiel som ich po uložení dielikov do krabice zapadnuté za lištou plávajúcej podlahy. V druhom prípade na obrázku Jaro (portrét muža, vytvorený zo zeleniny a kvetov) sa jeden dielik nenašiel ani tam.

Vlastne to celé píšem len preto aby som sa popýšil zložením Brueghelovho obrazu z 2000 dielikov. S prispením syna mi to trvalo tri týždne, takže na ďalšie skladanie dostanem chuť najskôr na konci tohto roka. Bolo to mimoriadne náročné skladanie, pretože Brueghel má na obraze namaľovaný ozajstný brajgel a výrobca to vylepšil veľmi presnými dielikmi, kde aj polmilimetrový rozdiel stačí na ich sklamané odloženie.

 2000-brueghel-de-oudere-allegorie-van-de-zinnen.jpg

 

I have a Dream

Je nedeľa, 27. januára 2019 a ja v pozícii dôchodcu, ktorý neobľubuje prejsť s päťeurovkou polovicu Európy, si môžem na napísanie ďalšieho z miniblogov vybrať iba z obmedzeného sortimentu oblastí. Jednou z najvďačnejších je politické dianie. To každodenne prináša množstvo podnetov, pričom novšie zatláčajú staršie do zabudnutia a stále naliehavejšie si človek kladie otázku – Čo sa ešte musí stať, aby sa niečo u nás zmenilo? Sieť politikov, ktorí sa vzájomne držia za semenníky je na prvý pohľad pevná a ich jednota nerozborná, ale už sme tu mali jednu Sieť, ktorej gazda si vysúkal rukávy a pri varení kávy sa zastrájal, ako bude šéfovať kabinetu. A skončil v čase, keď ešte ani kávovar nevychladol.

Skončil sa hearing kandidátov na kreslá ústavných sudcov a začínajú sa stále zreteľnejšie vynárať kontúry zákulisných hier, ktoré naši, od reality odtrhnutí, politici tak obľubujú. Neuvedomujú si svoju trápnosť, ktorá je časovo limitovaná štyrmi rokmi, na ktoré ich dôverčiví voliči pripustia k válovom, ani malosť menšiu, než je malosť národa, ktorý má toľko obyvateľov, ako stredne veľké mesto v Číne. A tak jeden z tých najmenších, ale súčasne aj najúspešnejších, si povedal, že keď už vymyslel zastropovanie veku odchodu do dôchodku, nebolo by zlé uplatniť ho ešte pred schválením príslušného zákona na reprezentatívnej vzorke, ergo na sebe. Zastropovanie si tento človek, ktorý v živote iba funkcionárčil, vyhútal spôsobom jemu vlastným. Prikáže verným, aby ho zvolili do Ústavného súdu. Nie ako člena, pretože ten nemá nárok na byt a služobné auto, ale rovno za predsedu. Ak sa mu to podarí, budeme ho tam trpieť do roku 2031, keď bude mať 67 rokov, bude krásne zastropovaný, jeho úspechy budú najprv chránené imunitou a neskôr premlčané, takže si bude môcť užívať zaslúžený dôchodok na Belize a v okolí.

Tento scenár sa väčšine občanov príliš nepozdáva, ale majú oproti sebe viacero politikov, ktorým by odpratanie tohto pána z Bratislavy vyhovovalo, pretože dúfajú v stúpnutie významu a vyhliadok ich defragmentovaných straničiek na volebný úspech. Prvá a najvhodnejšia bariéra proti situácii, ktorú tu máme,  nebola využitá (obmena tretiny sudcov Ústavného súdu v každom volebnom období poslancov parlamentu). Druhou bolo nesplnenie podmienky právnickej praxe. Pri súčasnom rozdelení síl v parlamente a jeho výboroch je však prakticky nemožné uhrať spravodlivý výsledok. A tak ani jasné nesplnenie podmienky, ktorá je vyžadovaná v príslušnom zákone nemohlo skončiť lepšie ako remízou. A keďže poslanci nie sú na tom s matematikou najlepšie, nepochopili že remíza je všetko iné len nie "zvolený nadpolovičnou väčšinou". Žiadne ďalšie hlasovania už nemali nasledovať. Ale Smer nám dokázal, že je nielen nad zákonmi, ale aj nad matematikou. A keď kandidátovi Kresákovi neprekážala účasť na hearingu, nemala mu prekážať ani pri hlasovaní.

 

praktik.jpeg

Na programe dňa sú hrozivé scenáre ústavnej krízy, neštandardných riešení, znásilňovania ústavy i zákonov a vzniku stavu, keď budeme na smiech aj štátom subsaharskej Afriky. A netreba k tomu ani pridávať možné scenáre prezidentských volieb. Niet sa na čo spoliehať a väčšiny ľudí sa zmocní beznádej, v ktorej zabudnú na všetky svinstvá popáchané súčasnými i minulými politikmi, lebo toto aktuálne im bude pripadať najväčšie. Otázkou teda je – Existuje nejaká možnosť, ako zabrániť tomuto stavu? Ja jednu mám  a som hrdý na to, že som sa s ňou zatiaľ nestretol v médiách, takže ma nikto nemôže prirovnávať k Mgr. Dankovi.

Prezidenta Kisku nemám  v nejakej zvláštnej obľube, ale som rád, že bol aj prispením môjho hlasu zvolený  a nerobí nám hanbu, ako jeho predchodcovia. Obrovská škoda, že ku koncu svojho funkčného obdobia začal trúsiť nezmysly typu - nebudem kandidovať, aby som sa mohol viac venovať rodine, ku ktorým potom pridal nezrozumiteľné zámery vstúpiť do politiky, ako keby politicky činné osoby mali väčšiu možnosť venovať sa rodine, než mu umožňuje súčasná funkcia. Píšem o ňom preto, že sú štyri dni do uzatvorenia kandidátok na prezidenta SR a mohol by teda

opakovane kandidovať na funkciu prezidenta SR.

Nie je potrebné zoširoka odôvodňovať tento nápad. Nepochybujem, že v momente by boli odrovnaní všetci doteraz prihlásení kandidáti, voľbu sudcov Ústavného súdu by neohrozovali Ficove obštrukcie a celé dianie by sa mohlo dostať do správnych koľají, aj keď cesta k normálnej demokracii by bola naďalej bez svetielka na jej konci.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.