Choď na obsah Choď na menu
 


Stayin´ Alive

26. 8. 2017

Stayin´ Alive

Aby opakovanie pôvodného názvu blogu s pridaním číslovky nedráždilo alergikov na seriály, zvolil som názov pesničky od úspešnej súrodeneckej trojice Bee Gees. Túžba ostať nažive je vhodným mottom predoperačných očakávaní. Pokračovanie blogu Z druhej strany skalpela je pokračovaním posledným, lebo viac kolien nemám. Kolená sú najzložitejšími kĺbmi organizmu, ktoré každý kilogram telesnej hmotnosti zaťažuje trojnásobne a tak nečudo, že chrupavka, ktorá to všetko znáša, podlieha opotrebovaniu. Nerozhoduje, či je to dôsledok nezmyselného športovania alebo z iného dôvodu. Degenerácia chrupavky je nezvratný proces, ktorý mierne spomalíte znižovaním telesnej hmotnosti, užívaním liekov, propagovaných potravinových doplnkov alebo hoci aj gumových medvedíkov. Určite ho však nezastavíte. Zvláštne je, že ortopédov a zubných lekárov spája ponechanie rozhodnutia o zákroku na pacientovi. Aspoň v mojom prípade to tak bolo. Preto mám menej zubov a musel som sa podrobiť výmene kolien. Dokonca by bolo možné nájsť vzdialenú paralelu medzi totálnou endoprotézou a mostíkom nahradzujúcim nefunkčný zub.

Mne koleno oznámilo DOSŤ v máji. Bez predchádzajúcich varovných príznakov opuchlo, odmietalo sa bezbolestne ohýbať a bolelo i v noci. Návšteva lekárskej pohotovosti bola pre mňa úplne novým zážitkom. Bez ohľadu na stupeň zdravotného postihnutia tam pacienti prioritne vystáli rad, aby pani, ktorá na príjmový doklad opisovala údaje nadiktované predtým na recepcii, vo finále zaplatili dve blbé eurá. Veď treba zvyšovať zamestnanosť. Ak by ju nahradili variantom automatu na lístky MHD, pokazili by Richterovi štatistiku. O tom, že opilec postihnutý gravitáciou a privezený sanitkou má prednosť pred pacientom, ktorý sa drzo dopravil svojpomocne, nebudem písať. Ale o lekárovi, ktorý mi vyčítal, že som si dovolil zavítať na lekársku pohotovosť, keď laborujem s kolenom dvadsať rokov písať musím, lebo opuch a bolesť trvali iba dva posledné dni. Po odsatí prebytočnej tekutiny z kolena som sa s ním zhodol v názore, že nastal čas, keď končí akákoľvek sranda a začína hľadanie šikovného operatéra. Nie snáď preto, aby som naplnil Škvoreckého slová z knižky Ze života lepší společnosti: „Ja sám vyžaduji pouze nejlepší z nejlepšího, neboť pouze to jest pro mne dosti dobré.“ Môj dôvod je čisto pragmatický. Okrem veku mám niekoľko rizikových zdravotných faktorov, ktoré vylučujú, aby sa na mne rozcvičoval začínajúci ortopéd alebo na lepšie časy spomínal rovesník dr. Sovu.

Aj keď viem, akým problémom je čakačka na operáciu, väčšmi som sa obával zlých výsledkov predoperačných vyšetrení, než samotnej operácie. Z predoperačných vyšetrení ma pobavilo, že stery sliznice úst majú vypovedaciu hodnotu iba vtedy, keď si nevyčistím zuby, nebudem jesť, piť, ani fajčiť. To sú podmienky, ktoré bezdomovci hravo plnia, aj keď ich žiadna operácia nečaká. V rámci predoperačných vyšetrení som sa zoznámil s pomerne širokou paletou odbornosti a ústretovosti zdravotníckeho personálu. Podstatné však je, že mi písomne potvrdili, že napriek rizikám je operácia v zásade možná. Všetci zúčastnení to vedeli, ale bez bumažky mi neboli ochotní uveriť ani krvnú skupinu, s ktorou žijem celý život.

Keďže som už jednu operáciu tohto typu absolvoval, považujem sa za povolaného obe operácie laicky porovnať. Významným rozdielom je skrátenie jednotlivých etáp liečenia. Pôvodný dvojdňový pobyt na JIS sa skrátil na dvojhodinovú zastávku pred izbou sestier. Kratšou je aj doba, po ktorej je pacient stavaný na nohy, doba, počas ktorej by mal dosiahnuť želaný ohyb operovaného kolena a v konečnom dôsledku aj celková doba pobytu v nemocnici. Prekvapilo ma tiež, že mi po operácii netrčala z nohy drenážna hadička so zbernou nádobou na ranné sekréty. Ostatné ostalo a pridali sa k tomu kontroly zrážanlivosti krvi, takže som sa po každodenných odberoch krvi začal nesmelo hlásiť o Jánskeho plaketu. Vďaka vysokému tlaku už viem, čo je diéta č. 10, lebo pri pokusoch zjesť podávané jedlo bez štipky soli som nemal výraz znechutených stolovníkov vo filme Byl jednou jeden král ..., ale výraz Mr. Beana, okolnosťami donúteného vypiť namiesto kávy aviváž. A aj keď sa zdravotnícky personál snažil o čo najefektívnejší spôsob liečby a primeranú starostlivosť, po týždni pobytu som sa v nemocnici cítil ako E.T. zabudnutý na Zemi. Takže cesta domov bola sprevádzaná eufóriou, ktorú neskalila ani vyhliadka na absolvovanie 64 schodov deliacich ma od bytových dverí.

Zvyšok dopíšem, ak sa v rámci rekonvalescencie udeje niečo nezvyklé, zaujímavé.