Choď na obsah Choď na menu
 


Bicykel

8. 8. 2011

Ak celá telesná aktivita dôchodcu spočíva v pomalých presunoch medzi počítačom, televízorom a toaletou, pričom trasa počítač – televízor vedie popri neuzamknutej chladničke, nevyhnutným dôsledkom bude BMI rastúci do závratných výšok. Osobná váha dosiahne stovku v kg za kratší čas, ako najrýchlejšie autá v km/h. Človek nosí na sebe 20-kilový batoh nevyškvarenej slaniny, postupne mu odchádzajú kĺby a zlyhávajú orgány, až si jedného dňa povie: DOSŤ!

Pretože neverím žiadnym diétam, ani zázračným produktom farmakobiznisu, spoľahol som sa na najjednoduchší recept Edity Šipeky: CICA NEŽER! A ono to skutočne funguje. Stačí ignorovať chladničku, jesť iba pri pocite hladu a večer ani vtedy. Telesná hmotnosť začne utešene klesať a napĺňa dušu chudnúceho hrdosťou nad dosiahnutým a radostnými očakávaniami.

Po pár týždňoch sa však pokles hmotnosti zastaví a na program dňa sa dostane otázka: AKO ĎALEJ? A napriek celoživotnej sympatii k Churchillovmu: ABSOLUTELLY NO SPORT! je nevyhnutné vybrať si najmenej škodlivú a pritom chudnutie podporujúcu aktivitu. Lexov recept (sex a masturbácia) naráža vo vyššom veku na realizačné problémy, najmä ak by ho chcel človek praktizovať denne a dvojfázovo. Beh po tvrdom podklade škodí aj koňom a nájsť v Bratislave mäkký podklad je úloha pre poručíka Columba. Ten však už nie je medzi nami. Posilňovňu vylučujem, pretože spoločnosť lesknúcich sa svalovcov nerobí dobre mojej psychike.

Návrat k bicyklovaniu som preto považoval za najvhodnejšie riešenie. Športovanie posediačky zodpovedá môjmu naturelu a utešoval som sa aj poverou, že bicyklovať a plávať človek nezabudne. Všimol som si tiež, že aj v našej okrajovej časti Bratislavy už čiarou oddelili kvalitný povrch vozovky od toho sfušovaného, ktorý honosne nazývajú cyklotrasou.

Prvý problém nastal už pri výbere bicykla. Pred 15 rokmi som mal Favorit a slúžil mi dobre do doby, než som viac hĺbal, ako sa venoval riadeniu, takže som dôverne spoznal úpätie Dunajskej hrádze. Neopraviteľný bicykel som posunul záujemcovi o súčiastky. Na druhom bicykli som vykonal tri jazdy a ukradli mi ho dvaja Cigáni. Ja viem, že by som mal napísať, že to boli neprispôsobiví spoluobčania alebo príslušníci sociálne vylúčeného spoločenstva, prípadne ich sociálny status a etnický pôvod zamlčať, aby som sa nedajbože nedotkol ich práv. Ale boli to Cigáni na prvý i na každý ďalší pohľad. Neprekážali im dva zámky, ktoré museli vylomiť, a určite ocenili nevšímavosť okoloidúcich, ktorým sa nezdalo čudné, že vlečú zamknutý bicykel. Napriek uvedeným negatívnym skúsenostiam som sa predsa len rozhodol pre bicykel.

Pre človeka, ktorý vyrastal a žil v dobe, keď sortiment tovaru pripomínal čínske triády (víno – sviečka, Müller alebo trinásťkorunové, TV – Rubín, Ametyst alebo Orava, auto – žigulák, škodovka alebo Trabant atď.), bolo dosť zložité vybrať si vhodný typ, keď v súčasnosti je viac kategórií, ako predtým typov. Ale nakoniec stačilo zvoliť veľkosť, nosnosť a cenový limit a internet sa postaral o ostatné.

Už dotvorenie toho, čo mi Hanksov FedEx dodal v obrovskej škatuli do podoby bicykla, dalo poriadne zabrať mojej technickej predstavivosti. Predajcovia sa asi dozvedeli o mojom odpore k čítaniu návodov, a tak mi žiaden návod ani nepribalili. Po pár dňoch začala zásielka nadobúdať kontúry bicykla a priblížil sa deň D. Pretože musím mať kvôli chorým kolenám sedadlo hodne vysoko, zažívam pri jazde pocity pilotov, ktorí si vydýchnu, keď sa im podarí bezproblémovo vzlietnuť a pristáť. Môj krk, stuhnutý sledovaním počítača a TV vzdoruje otáčaniu sa a tak sa spolieham, že za mnou nejde blondínka z autoškoly ani opitý poslanec s imunitou. U ostatných dúfam, že budú rešpektovať moju ruku upaženú do smeru zatočenia. Raz mi to takmer nevyšlo, zaškrípali brzdy, ale tolerantný vodič ocenil moje zabrzdenie vztýčeným prostredníkom, čím vyjadril, že ma naďalej považuje za jedničku.

Zakrátko po premiére už na bicykli vyzerám istejšie, ako pri chôdzi, navštevujem miesta v okolí bydliska, na ktorých som v živote nebol (Štefánikova mohyla v Ivánke pri Dunaji) a zatiaľ som ani nespadol, aj keď som párkrát mal k tomu dosť blízko. Už sa v spoločnosti nestrápňujem informáciou, že som ešte nebol v Maďarsku, ani v Rakúsku. Nedávno som z Rajky vyrazil k trojmedziu a pár minút si užíval pobyt v troch štátoch bez prestrihávania drôtených zátarasov a ukrývania sa pred pohraničníkmi. Prekvapilo ma, koľko mušiek a všelijakej hávede mi počas jazdy nalieta do očí a dokonca aj do úst. Nespozoroval som žiadne následky, takže to neboli muchy tse-tse, ani španielske mušky. Zvyšok je neškodný zdroj proteínov. Najdôležitejšie na bicyklovaní je, že s pribúdajúcimi kilometrami sa moja telesná hmotnosť opäť hýbe smerom nadol - takže svoje 65. narodeniny oslávim návratom z kategórie obéznych do kategórie ľudí s nadváhou. Čo bolo vlastne cieľom mojich, ani nie dvojmesačných, aktivít a podnetom pre napísanie tohto krátkeho blogu.

Po dvoch mesiacoch je čas na predbežné bilancovanie. Zatiaľ som najazdil 600 km a keď idem s desať kilovým nákupom z obchodu, vážim toľko, ako keď som pred troma mesiacmi išiel s prázdnou taškou do obchodu. Dostal som sa až do Hamuliakova a tamojšie pečené ryby boli najzaslúženejšími rybami v živote. Zradné na bicyklovaní po Dunajskej hrádzi je to, že smerom k Hamuliakovu mierne klesá a vietor spravidla fúka do chrbta. Naspäť je to opačné a chvíľami sa ma zmocňuje tiché zúfalstvo. Na cyklotrase sa stretávam s cyklistami, ktorí sa správajú, ako jej privatizéri alebo šialenci, ktorí si chcú dožičiť adrenalínový zážitok čelným nárazom do mňa. Napriek tomu som príjemne prekvapený počtom cyklistov, korčuliarov, bežcov, či chodcov, ktorých stretávam. Aj ich ženských variant, ktorých krásne postavy potvrdzujú, že na ich získanie je treba urobiť viac, než sa napchávať bonbónmi, listovať v módnom časopise a nadávať na neúčinnosť zázračných tabliet na chudnutie.

Pripájam statickú fotografiu z cesty do Hamuliakova. Fotografie z jazdy sa mobilom nepodarilo urobiť, pretože na šialené rýchlosti, ktorými sa pohybujem, je aj Nokia prikrátka a poskytla by mi iba rozmazanú šmuhu vo farbách dúhy.

Obrázok

V roku 2012 už bicyklujem v priemere polhodinu denne, z čoho by mal radosť aj Novotný, ktorý svojho času vytýčil cieľ: Hodina telocviku denne! Zdôrazňujem, že ide o priemer, pretože pri teplotách nad 35 stupňov sa namiesto bicyklovania zdržiavam v temnej izbe, lapám po vzduchu a čítam si zápisky polárnych výprav. Na pokles hmotnosti už ani bicyklovanie nemá vplyv a tak sa utešujem vysvetlením, že sa mi mení tuk na svaly a tie sú ťažšie. A tiež tým, že chudí ľudia nepožívajú tú spoločenskú vážnosť, ako my ostatní.

V nasledujúcom roku sa mi bicyklovanie stalo takmer každodennou záležitosťou. A bicyklovanie po cyklotrasách nutnosťou, ak sa chcem dožiť primeraného veku. Ani na cyklotrasách to nie je ružové, pretože si ich obľúbili psíčkari, bežci, mamičky s kočíkom, oteckovia učiaci svoju ratolesť a sem-tam i nejaký zakomplexovaný pako, ktorý chce ostatným dokázať, že on môže po cyklotrase aj autom. Za najväčšie nebezpečenstvo považujem detičky bez dohľadu a psíčkov bez prirodzených reflexov. Bicykel by si už zaslúžil vyčistenie, premazanie, dotiahnutie uvoľnených skrutiek a pod. Ale čo robiť, keď ja radšej jazdím, ako čistím?

Pokračujem po veľmi dlhej dobe, lebo sa nič prevratné nedeje. Najazdené kilometre pribúdajú, podarilo sa mi nepríjemne spadnúť a bicyklujem už tak často, že si ma všimol aj Google, čo môžem dokumentovať na nasledujúcej fotografii:

cyklisti.jpg

Ja som ten druhý a porovnaním s predchádzajúcou fotografiou vzniká dojem, že vlastním iba jedno, a to zelené, tričko.

Pomaly končí moja šiesta cyklistická sezóna a možno je čas spraviť malú bilanciu tejto mojej aktivity. Ak by sa niekto nad tabuľkou pohoršoval alebo sa z nej vysmieval, nech vezme do úvahy 70 rokov, TEP pravého kolena a kardiostimulátor. A v roku 2015 ešte pád s mesačnou rekonvalescenciou. Potom tie výsledky nemusia byť výrazne horšie oproti rovesníkom. Batéria do tachometra z Lidlu mi vydržala asi pol roka, preto sa údaj o priemernej rýchlosti (18,4 km/h) týka jázd počas jej životnosti a údaj o najvyššej rýchlosti (37,4 km/h) vypovedá viac o sklone kopčekov na cyklotrase, než o mojich schopnostiach.

Siedmu sezónu sa mi podarilo začať už koncom februára, takže zimná prestávka trvala presne tri mesiace. Opäť som si overil, že začiatok sezóny necharakterizuje svalovica nôh, ale bolestivý zadok, ktorý sa horšie prispôsobuje sedlu, ako osadníci pracovnému pomeru. A ešte jeden nový poznatok. Vyfešákovaní cyklisti, ktorí sa prezliekli z dresov Tinkoff do dresov Bora, ma pri predbiehaní míňajú o nejakých 20 cm asi preto, aby som mal z hladkania ich ega veľkolepejší dojem. Chudáci ostanú chudákmi bez ohľadu na druh dopravného prostriedku.

Začiatkom mája ma prekvapila bolesť v neoperovanom kolene, ktorá sa zväčšovala aj keď som vynechal bicyklovanie a nesnažil sa ju "rozchodiť". Po masívnom opuchu kolena a dvoch prebdených nociach som sa na lekárskej pohotovosti dozvedel, že s tak zodratou chrupavkou bicyklujú iba šialenci a jedinou racionálnou činnosťou bude pre mňa zháňanie ortopéda, ktorý mi nefunkčný kĺb nahradí kovovým. Takže bicykel asi na rok odkladám a potom uvidím. Škoda. Bicyklovanie mi bude chýbaťzo zdravotného i spoločenského hľadiska.

rok

jázd

km

priemer km/jazda

2011

42

650

15,5

2012

115

1902

16,5

2013

112

2059

18,4

2014

121

2437

20,1

2015

106

2177

20,5

2016

146

3203

21,9

2017

32

750

23,4

celkom

674

13178

19,6

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.