Choď na obsah Choď na menu
 


Ako Fénix

27. 5. 2018

Cesty osudu sú nevyspytateľné. Bufet The Flinstones na biskupickej strane podunajskej hrádze bol najčastejšou zastávkou pri mojich cyklotúrach. Od jesene 2011, kedy som začal bicyklovať, tam smerovala priemerne každá druhá jazda. Nachádzal sa vo vzdialenosti primeranej mojim cyklistickým možnostiam, disponoval výbornou kuchyňou, rýchlou obsluhou, priateľským vedúcim a často aj zaujímavými hosťami. Je pre mňa charakteristické, že som si ho nevyfotografoval a tak môžem použiť iba fotku spred šiestich rokov, ktorú som vyhrabal niekde na internete. 

pred-siestimi-rokmi.jpg

V tejto sezóne som ho navštívil naposledy v pondelok 23. apríla. O deň neskôr ma prekvapila reťaz na vchodových dverách a zbežný pohľad do areálu mi neodhalil, že hasiči došli neskoro a bufet pred pár hodinami vyhorel takmer do tla.  

dielo-skazy.jpg

hasici-dosli-neskoro.jpg

O požiari som sa dozvedel až na ďalší deň, pretože televízne noviny Markízy v rámci psychohygieny nesledujem. Aj prvotná nádej, že to novinári prehnali s vyjadreniami, že bufet zhorel do tla zhasla, keď som v ďalších dňoch videl spaľovanie fasády typu Potemkinovskej dediny, ktorá ma pri odhade spôsobenej škody pomýlila. 

zdanlivo-nezhorelo-vsetko.jpg

likvidacia-zhoreniska.jpg

Bol to pre mňa šok, z ktorého sa hneď tak nedostanem a otázka, kde sa budem zastavovať pri cyklotúrach bola tou poslednou, ktorá ma vtedy zaujímala. Pohľad na zničený bufet, do ktorého majiteľ od januára investoval neskutočné množstvo práce a peňazí, bol deprimujúci. A keďže experti vylúčili ako príčinu požiaru skrat ostalo najpravdepodobnejšou príčinou úmyselné zapálenie. Veď závisť a zloba nie sú na Slovensku zriedkavosťou.

Údajne už 15. mája bude bufet v redukovanej prevádzke znovu otvorený. Neverím tomu, ale obdivujem húževnatosť majiteľa, ktorý namiesto upadnutia do depresie prijal požiar ako výzvu.

Dva týždne po požiari už začal na pôvodných základoch stavať novú kuchyňu. Nevhodný výber spojiva ho donútil vystavané zbúrať a pustiť sa do toho znovu. Na nasledujúcom obrázku je vidieť, ako ten prvý pokus vyzeral.prvy-pokus.jpg

Tri týždne po požiari už stála hrubá stavba s murovanou kuchyňou a dvoma unimo bunkami. A 25. mája, aj keď je to takmer neuveriteľné, bol bufet opätovne otvorený. Samozrejme v redukovanej prevádzke a s nedostatkom hostí, ktorí si ešte nezvykli (alebo neverili), že tento bufet budú v dohľadnej dobe opätovne navštevovať.

hruba-stavba.jpg

Včera, 9. júna, už bufet nadobudol aj elegantný vzhľad, ktorý mu dodal tatranský profil a tabuľa s jeho názvom.

tatransky-profil.jpg

priecelie.jpg

Ostáva ešte množstvo práce, než bufet nadobudne želaný vzhľad a bude plniť všetky požadované funkcie. V každom prípade je obdivuhodné, čo všetko sa podarilo vykonať v krátkom čase a za chronického nedostatku pracovných síl. Preto si myslím, že nadpis prirovnávajúci obnovu bufetu k vzlietnutiu bájneho vtáka Fénixa z popola, nie je vôbec prehnaný. Ostáva iba zaželať majiteľovi množstvo slušných hostí, ktorí budú šíriť zvesti o otvorení bufetu a zachovaní jeho pôvodných predností medzi svojimi príbuznými a známymi. Obnova nebola vôbec lacná a prevádzka bufetu ju musí v prijateľnom čase vrátiť nedobrovoľnému investorovi.