Choď na obsah Choď na menu
 


50x plus 2 rovná sa 70y

18. 4. 2016

K čudnému nadpisu, nad ktorým matematici pohoršene zdvihnú obočie, ma pred časom inšpiroval Janko Mika. Je to samozrejme matematický nezmysel, ale má vyjadriť, že pri prvom abiturientskom stretnutí v Smoleniciach uplynulo 50 rokov od našej maturity a pri tohoročnom stretnutí bude mať väčšina účastníkov približne 70 rokov fyzického veku, pričom medzi oboma stretnutiami uplynuli dva roky. Je to z rodu matematických úloh typu: V ohrade je 20 kôz a päť oviec. Aké je krstné meno baču?

Tohoročné stretnutie bude iba druhé, ktoré sa uskutoční mimo Bratislavy a druhé, ktoré sa uskutoční na rovnakom mieste (predtým to bolo iba Robertino). Bohužiaľ to bude tiež stretnutie, na ktorom sa pre aktuálnu chorobu, rekonvalescenciu alebo z nezistených dôvodov nezúčastní sedem z nás. Obzvlášť ma to mrzí u Milana a Ľubky, ktorí sa zúčastnili na všetkých doterajších stretnutiach. Nič sa nedá robiť. Mať sedemdesiatku na krku a byť zdravotne úplne fit je skôr dôsledkom odfláknutej práce lekárov, ako faktického stavu. Napriek tomu považujem naďalej za úžasné, že sa stretávame (v novodobých dejinách (po roku 2004)) už po trinásty raz a iba výnimočne sa nás zišlo menej ako 20. I keď v posledných rokoch s prispením dvoch-troch spolužiakov z vedľajších tried. Škoda, že zdravotný stav neumožnil zúčastniť sa Milošovi, ktorého väčšina z nás pozná (ja od 5. triedy ZŠ Kulíškova, pokračujúc chemickým krúžkom v Pionierskom paláci a štyrmi rokmi na priemyslovke). Na pripojenom obrázku je Miloš druhý a ja štvrtý sprava. Fotografia má iba 57 rokov, takže by ste to poznali aj bez popisu.

19590000-milan-vyber.jpg

Požiadal ma, aby som touto cestou pozdravil Petra, Luďa, Ľubora, Pištu, Laca a Dražu, s ktorými udržiaval nadštandardné medzitriedne vzťahy, čo týmto činím. Aj tak máme v talóne jedno prekvapenie, ktoré možno vyjde.

Smolenický zámok je veľmi dobrým miestom na stretávanie sa. Program, jedlo, ubytovanie a ďalšie podmienky sme boli dohodnúť koncom apríla a pokiaľ sa tam na poslednú chvíľu nenakýblujú nejakí akademici, malo by stretnutie dopadnúť k spokojnosti všetkých zúčastnených. Keďže kastelánovi a Jankovi vďačíme za možnosť uskutočniť dve stretnutia v krásnom prostredí, nemala by chýbať ich fotografia.

kastelan.jpg

V podstate to bude repete predchádzajúceho stretnutia v Smoleniciach s tým rozdielom, že namiesto prehliadky zámku so sprievodkyňou ponúkneme fakultatívnu návštevu priestorov firmy Včelco s.r.o. preslávenej produkciou najlepšej medoviny na svete (víťaz súťaže Apimondia 2013). Kto neverí, môže si prečítať článok, ktorého link je tu: http://www.startitup.sk/tito-slovaci-oficialne-vyrabaju-najlepsiu-medovinu-svete/. Medovina je najstarší (10000 rokov) a jeden z najzdravších alkoholických nápojov vôbec a kto vynechá exkurziu spojenú s prehliadkou výroby, ochutnávkou a prípadným zakúpením produktov, oľutuje.

vcelstvo-s.r.o.jpg

Stretnutie sa hrozivo priblížilo a rovnako hrozivý je počet notorických neodpovedačov na moje maily. Tak som žeravil mobil, aby som získal relevantné údaje o počte stravníkov, nocľažníkov a účastníkov exkurzie. Našťastie ochota stlačiť zelený obrázok slúchadla na mobile bola 100% a konečný počet účastníkov sa ustálil na čísle 23 + jeden hosť navyše. Prekvapilo ma, že časť mojich rovesníkov zapína počítač a prehliada si došlé maily raz týždenne. Nerozumiem tomu, pretože ja disponibilný čas rozdeľujem medzi počítač, bicyklovanie, sledovanie a komentovanie filmov a vegetatívne činnosti. Bez mučenia priznávam, že niekedy zapínam počítač skôr, ako si vyčistím zvyšky chrupu. Ale čo už narobím? Každý sme nejakým spôsobom postihnutý.

Pretože nepredpokladám, že by sa niečo zvláštne malo prihodiť dva dni pred stretnutím a už vôbec nie, že by ma mala navštíviť múza, ďalší text pridám až tesne po stretnutí, aby som opísal panujúcu atmosféru a impresie z neho.

Ďalšie abiturientské stretnutie je za nami. Ako dopadlo? Celkom dobre. Keď niekto použije pri charakterizovaní úspešnosti nejakého podujatia slovo "celkom", zvykneme to vnímať, ako vyjadrenie podmienenej spokojnosti. V tomto prípade som ho však použil na vyjadrenie súladu s realistickými očakávaniami. A pri objektívnom pohľade na stretnutie 23 bývalých spolužiakov vo veku oscilujúcom okolo číslovky 70 v Smoleniciach, kam sme sa poschádzali z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia, spolužiakov, ktorých zdravie a fyzická kondícia sú už primerané ich veku, nemôžeme sa na stretnutie pozerať kriticky. Je síce pravdou, že začiatok sprevádzali menšie organizačné zmätky, ale potom sa to rozbehlo obvyklým tempom a spôsobom.

Výrazným obohatením programu bola poobedňajšia exkurzia do výrobne a predajne medu a medoviny spojená s degustáciou produktov. Prekvapujúca bola cesta lesíkom, o ktorej náš maratónec Janko tvrdil, že ju absolvujeme za desať minút, aj keby sme sa plazili. Pravdou bolo, že sme sa do Včelstva, s.r.o., ktoré z veže Smolenického zámku naozaj vyzeralo na dohodenie kameňom, trepali takmer pol hodinu poznávajúc rozdiel medzi vzdušnou čiarou a putovaním po lesných chodníčkoch. Ale nakoniec celá osemnástka odvážnych, hnaná vidinou nákupov pozitívne ovplyvnených degustačnými orgiami, dorazila do cieľa, i keď kolená pri ceste nadol dostali zabrať a Švejkov opodeldok nebol k dispozícii. Po úspešnej exkurzii a ešte úspešnejšej degustácii sa časť najodvážnejších ovešaná igelitkami s medovými cennosťami vydala na spiatočnú cestu pešo. Zvyšok, pomaly spejúci k imobilite, rád využil ponuku abstinentov dopraviť nás späť dvoma autami.

Ďalší priebeh bol tradičný. Prítomní si pochutnávali na kávičke, zmrzlinovom pohári, makovo-višňovej štrúdle, i na špecialitkách, ktoré doniesla Miladka. Spoločnosť sa samovoľne rozpadla na trojčlenné debatné krúžky, v ktorých samozrejme dominovali otázky zdravia a dôchodkového zabezpečenia. Hudba hrala tlmene, tanečná vložka tentoraz absentovala. Po večernom divinovom guľáši sa štvrtina prítomných odobrala domov a ostatní pokračovali do skorých ranných hodín. Po občerstvujúcom spánku, skromných raňajkách a vyplatení úhrady za poskytnuté služby sme sa pomaly rozišli do svojich domovov. Potešilo ma, že som peňaženku s viac ako tisícovkou eur nikde nepotratil a tiež aj to, že sme sa nielen zmestili do rozpočtu, ale aj vytvorili skromný nadbeh do nasledujúceho stretnutia.

Traja spolužiaci odvedľa nesklamali, radi prišli a cítili sa dobre. Očakávane prišla aj naša laborantka z priemyslovky, neočakávane sa dostavil aj Peter, ktorý pôvodne svoju účasť stornoval, neprišla problémová Vierka, lebo som jej nezaručil homogenizáciu podávanej stravy do pastovitej konzistencie. Fotografovalo sa dostatočne, len si nie som istý, či sa fotografie dostanú ku mne a či bude možné z nich vytvoriť aj niečo zaujímavejšie, ako pohľady na debatujúcich a konzumujúcich spolužiakov.

Mimoriadne ma prekvapilo, až zaskočilo, že Jožko, žiarsky Janko, Luďo aj Ľubo mi doniesli darčeky, lebo som s niečím takým ani vo sne nerátal a pri ich prijímaní som sa pýril ako panna pri mladíkovom ozname, že má voľný byt. Aj pred dvoma rokmi ma spolužiačky obdarovali nejakým vínom, ale to som pričítal prvému pozvaniu spolužiakov odvedľa, neopatrnému prezradeniu, že mojou obľúbenou značkou je Pinot Noir a nechcene tiež ako kompenzáciu za fľašu červeného, rozbitú pri prezentácii.

Druhé a posledné smolenické stretnutie je za nami, ďalšie stretnutia pred nami a bude ich dúfam hodne, lebo keď som spomínal 13 charakterizujúce toto stretnutie (deň, hodina začiatku a poradové číslo stretnutia) zaželal som všetkým, aby sme sa dožili ďalších, najmenej 13 rokov a mali možnosť sa každoročne stretávať až do doby, keď na abiturientské stretnutia už bude chodiť iba jeden z nás.

A na záver nemôže chýbať Lacova vydarená fotografia zámku.

este-jeden-pohlad.jpg

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.