Choď na obsah Choď na menu
 


Tortúra

20. 5. 2008
 

 

Keď ma pred mnohými rokmi neznesiteľne bolel zub, podnikal som všetko možné, len aby som sa nemusel usadiť do toho pohodlného kresla v miestnosti vyvoňanej dezinfekčnými prostriedkami a vyzdobenej zlovestnými nástrojmi. Najčastejšie som začínal tvrdým alkoholom. Neškodí žalúdku tak, ako analgetiká, dezinfikuje a nechutí najhoršie. Netreba ani vypľúvať. Ale pomáha iba dočasne. Ubolenému, nevyspanému a pripitému sa mi ráno ťažko šlo do práce. Keď nepomáhal ani klinček narvaný do kazu uprosil som známu, aby mi zohnala nejaké antibiotikum na likvidáciu zápalu. Zohnala, nepomohlo a tak som tam nakoniec musel. Smutnou pravdou ostáva, že vytrhnutie zuba predstavovalo zo všetkých absolvovaných bolestí tú najmenšiu. A ešte som sa strápnil priznaním sa, že preventívne užívam antibiotiká. Zubár sa ma pýtal, kto mi ich predpísal. Po zahmlenej identifikácii dodávateľky odporučil, aby mi aj vytrhla zub, keď ma lieči.

 

 

Desať rokov ma trápi artróza oboch kolien. Kŕmim sa všetkými možnými liekmi a potravinovými doplnkami, ktoré tak zázračne pomáhajú účinkujúcim v televíznych reklamách. Mne z nejakého dôvodu nie. Viem, že sa operácii nevyhnem. Moje sebavedomie podlomila televízna reportáž o jej priebehu. Viem, že ortopédi nemôžu byť odnožou neurochirurgov a zákroky na veľkých kostiach patria v rámci medicíny do silových športov. Ale keď som videl nástroje použité pri operácii pílkou počnúc, cez brúsku, vŕtačku, kladivo, majzlík, pripadal som si, ako pri sledovaní hororu v priamom prenose. Spolieham sa, že anesteziológ nebude na mne šetriť svojimi chemickými zaklínadlami. V každom prípade sa septembrovej operácie bojím viac, ako Slováci januárového príchodu 30-korunových mincí. Aj vtip, v ktorom sestrička na lekárovu otázku, akú má pacient teplotu, odpovedá: "Normálnu, izbovú." je postupom času menej a menej vtipný.

 

 

Väčšina ľudí ma po prečítaní predchádzajúcich odsekov označí za zbabelca a začne uvažovať, či má cenu čítať ďalej. Viem, že veľa ľudí bolel zub a necítili potrebu napísať o tom ani riadok. Veľa žien rodilo, a to sú údajne ešte väčšie bolesti. Niektorých mužov kopli do rozkroku, čo je zážitok porovnateľný s pôrodom, pri ktorom vás navyše bolí zub. Vnímanie bolesti je však veľmi individuálna záležitosť a ťažko komukoľvek vysvetlíte, že vaša bolesť bolí úplne najviac. S neobvyklým porozumením som preto čítal článok o korelácii medzi intoleranciou k bolesti a inteligenciou. To sa dobre číta. Človek priam cíti, ako sa zo zbabelca mení na génia. Z takého článku mám omnoho lepší pocit, ako zo sledovania filmových bitiek. Z tých by ma náhodne vybraný úder dostal na nemocničné lôžko. Filmový hrdina z nich pritom vychádza bez narušenia make-upu, iba s dekoračne zašpinenou tvárou, ozdobenou jemným pásikom leukoplastu.

 

 

Tortúra sa nemusí nutne spájať iba s fyzickým utrpením. Mojou aktuálnou tortúrou je vybavovanie dôchodku. Už prvý kontakt so Sociálnou poisťovňou vo mne vyvolal pocit viny za to, že ešte žijem a že mojím cieľom je zhoršiť hospodársky výsledok tejto čudnej inštitúcie.

 

 

Mrazivé prijatie, úsečné pokyny a rýchle odprevadenie s balíkom úloh neveštili nič dobré. Pripadal som si ako v rozprávke, v ktorej kráľ podmieňuje vydaj svojej starnúcej dcéry jednému z nadržaných princov splnením obdobných úloh. A aby som nemal dojem, že mám aspoň čosi v poriadku, úradníčka ma so zdvihnutým obočím upozornila, že jeden zo zamestnávateľov so mnou od roku 1972 neukončil pracovný pomer. Na môj chabý pokus o zľahčenie deliktu tým, že od nich budem požadovať náhradu mzdy za 36 rokov, úradníčka reagovala pohľadom, usvedčujúcim ma zo spáchania zamestnaneckej bigamie. Nakoniec si ešte namiesto dôchodku pôjdem posedieť k Černákovi do Leopoldova. Neskutočným problémom sa ukázalo zdokladovanie základnej vojenskej služby. Nestačí vojenská knižka, požaduje sa potvrdenie vydané na základe písomnej žiadosti trom archívom. Začalo mi byť úprimne ľúto, že sa Dzurindovým reformátorom nepodarilo presadiť zákon o zákaze úradného šikanovania. Nemusel byť rozsiahly. Stačila by vlastne jedna veta: Úrad verejnej správy nesmie od občana vyžadovať informáciu, ktorú občan kedykoľvek predtým poskytol inému úradu verejnej správy. Veď aj Lukáš Filo v reakcii na novelu stavebného zákona navrhol tento rozsiahly zákon nahradiť zákonom s dvoma paragrafmi: §1 Každý môže stavať, kde chce. §2 V prípade sporu vyhráva ten, kto má väčší bager. A je to!

 

S mizernými vyhliadkami som sa vybral na moju alma mater. Hľadal som školské oddelenie. Informátorka tvrdila, že žiadne neexistuje. Presviedčal som ju, že odjakživa bolo na prízemí vpravo. Po priznaní sa, že moje „odjakživa“ má 43 rokov som uznal, že táto informácia je z kategórie filmov pre pamätníkov. Nakoniec som skončil v archíve STU. Moje predstavy o archívoch začínajú i končia u Katakomb s Vlastom Burianom. Opak bol pravdou. Mladá, sympatická a ochotná pracovníčka dokázala za neskutočne krátky čas a symbolický poplatok vydolovať z archívu potrebné potvrdenie. Na rozdiel od kriminálok, kde policajtov preraďujú z ulice do archívu za trest, som nadobudol presvedčenie, že ona sa tam dostala po sérii náročných castingov.

 

Tortúrou bolo aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Vyplnil som počas života množstvo dotazníkov a boril sa s najrôznejšími testami. Ani na jeden z nich som nespotreboval toľko času. Je ale pravdou, že návod som prečítal až po viacerých zlyhaniach. Potom to už ako-tak šlo. Prekvapilo ma, že mňa, do októbra minulého roka zamestnanca Spoločnej zdravotnej poisťovne, pracovníčka pobočky Spoločnej zdravotnej poisťovne upozornila na povinnosť písomne upozorniť môjho posledného zamestnávateľa, áno hádate správne, Spoločnú zdravotnú poisťovňu, že je povinný za mňa zaplatiť nedoplatok Spoločnej zdravotnej poisťovni, teda sebe samej. Ale na iný účet. Pokiaľ to, tak ako ja, nechápete, tak ani nepochopíte, prečo sú naše platy sú 5 – 10 krát nižšie, ako vo zvyšku normálnej Európy. Náš administratívny štát je ako vodič auta s pokazeným štartérom, ktorý po dojazde nechá bežať motor na voľnobeh, aby sa následne čudoval, že má spotrebu vyššiu, ako jeho sused s dobrým štartérom. To množstvo našich voľnobežných úradníkov má spotrebu, ako ruské nákladné autá. Naším problémom je, že nemáme toľko ropy, ako Rusko.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.