Choď na obsah Choď na menu
 


Filmy, ktoré musíte vidieť, než zomriete

15. 12. 2008

Tak tento názov ma dostal. Je to názov knihy, ktorú som si po prečítaní názvu objednal, Ježiško ju doniesol a v súčasnosti sa už v nej prehrabujem, aj keď Vianoce ešte nevypukli.

 1001-filmov.jpg

Súvisí to s mojím opätovným príklonom k filmu, ako takému, k filmu, ktorého veľkým fanúšikom som bol v šesťdesiatych rokoch. Patril som dokonca k zakladajúcim členom Filmového klubu v Bratislave. Bolo to v roku 1963 v kine Obzor na Radlinského. Potom sa klub viackrát sťahoval (Tatra, Mier) až nakoniec skončil v kine Mladosť na Hviezdoslavovom námestí. On vlastne ten filmový klub tam neskončil. Tam skončilo iba moje pôsobenie v ňom. Klub pokračuje dodnes, volá sa tuším FK Nostalgia, ale ten je už inde a pre iných. Ja som videl prakticky všetko, čo som vidieť chcel a potreboval. Niektoré filmy som zhliadol za pomerne dobrodružných podmienok bez titulkov iba s jednou prekladateľkou, ktorá do mikrofónu prekladala, čo vedela a stihla. Napriek tomu tam bola úžasná atmosféra. Niektoré filmy prišli dokonca uviesť ich tvorcovia, z ktorých si pamätám najmä na Jerzyho Skolimowského, ktorý uvádzal svoj film Walkover.

 Jerzy-Skolimowski.jpg

Bol som hrdý na to, ako dobre rozumiem jeho poľštine, ale iba do doby, keď prezradil, že študoval na pražskej FAMU a tá reč, ktorou sa nám prihovára nie je poľština, ale jeho variant češtiny. Na Filmovom klube bolo dobré, že sme mali možnosť vidieť aj to, čo nebolo v tej dobe celkom dostupné. Keď k tomu prirátam filmy, ktoré som za nekresťanské vstupné videl v rámci Filmfóra, nesťažujem sa. Lenže potom prišla cca tridsaťročná prestávka, počas ktorej som videl iba filmové menu ponúkané televíziami, čoho dôsledok sa prejavil zdrvujúcim spôsobom.

Asi pred mesiacom som sa zaregistroval do Čs. filmovej databázy. Je to obrovské dielo, na ktorom pracujú tisícky dobrovoľníkov. Pozostáva z aktualizovaných záznamov o 222 tisícoch filmov, o ich tvorcoch a aktéroch. K tomu hodne recenzií, komentárov užívateľov, fotografií, zaujímavostí a pod. Po zaregistrovaní som musel ohodnotiť 500 ľubovoľných filmov. To sa ešte dalo, i keď som musel mojej zlyhávajúcej pamäti pomôcť niekoľkými knihami. Aj päťhviezdičkové (školské) hodnotenie mi spočiatku spôsobovalo problémy. Musel som sa zmieriť s tým, že čo nie je merateľné, to nikdy nebude objektívne hodnotiteľné. Po zostavení rebríčka obľúbených užívateľov databázy, čo nebolo problémom, prišiel test, ktorý problémom bol. Desať otázok za sto sekúnd. Ja, ktorý som v živote absolvoval desiatky, možno stovky testov a vždy s dobrým výsledkom, som ho nezvládol. A to dokonca takým hanebným spôsobom, že z desiatich otázok som poznal odpoveď iba na jednu, ostatné som iba hádal. Tridsaťročná pauza sa prejavila zničujúcim spôsobom. Dušan Klein by o mne mohol nakrútiť obvyklú sériu filmov začínajúcu titulom Ako filmoví fanúšikovia prichádzajú o ilúzie. Čo z toho, že sa vo filmoch nakrútených do roku 1970 stále veľmi dobre orientujem, keď otázky testu boli časovo lokalizované do posledných desiatich rokov a tam som sa nemal čím, ani čoho zachytiť. Nič sa nedeje. Čs. filmová databáza ostane bez mojich komentárov k filmom. O to viac budem písať do mojej webovej stránky. To nie je vyhrážka. Aj tak už počúvam ponosy, že som už dlho nič nové nenapísal. Keď som za celý rok 2005 napísal iba tri blogy, tak to nikomu nevadilo, pretože som nemal stránku. A teraz by ma chceli naháňať!?

Ale späť ku knihe s tým úžasným nadpisom. Obsahuje záznamy o avizovaných 1001 filmoch z obdobia rokov 1902 až 2006, má takmer tisíc strán a tomu primeranú cenu. Netušil som, že sa niekedy bude platiť koruna za stránku. Výber filmov v tejto knihe, ani v žiadnej inej knihe, ani v anketách a vlastne žiaden výber nikdy neuspokojí všetkých. A aj keď sa tvorcovia snažili a výber zverili renomovaným ľuďom od filmu, stále je to výber ľudí z anglosaského prostredia. V rámci nejakej politickej korektnosti síce ten balík amerických filmov rozriedili východoázijskými, arabskými a latinskoamerickými filmami, ale celku to neprospelo. Výsledkom je, že napriek pôsobivému názvu je vo výbere dosť filmov, ktoré som nevidel, nechcem a nebudem vidieť. Ktoré skrátka nemusím, aby som sa vyjadril súčasným newspeakom.

Ešte sa vrátim k hodnoteniu filmov. Rozumné je, že hodnotenie je dynamické. Hodnotiteľ ho môže kedykoľvek zmeniť. To mi pripomenulo reklamu, v ktorej otec vysvetľuje synovi, že jediné dobré rozhodnutia sú tie, ktoré je možné kedykoľvek zmeniť. Práve dynamika hodnotení robí hodnotenia zaujímavými. Je ťažké ustáť svoje hodnotenie, ak sa diametrálne líši od tisícov resp. desiatok tisíc iných hodnotení. Človek so svojimi stádovými reflexami je náchylný uvažovať skôr o tom, v čom pochybil, čo nepochopil, než trvať na svojom úsudku "proti všem". V mojom prípade je takým filmom Forest Gump.

Forrest-Gump.jpg

Videl som ho už tri alebo štyrikrát a môj negatívny názor naň nezmením, ani keby som ho videl desaťkrát a ostal jediným, ktorý mu dal tri hviezdičky, miesto obvyklých päť. Ale aj príkladov zdanlivého preceňovania je dosť. Nezanedbateľnú rolu v nich hrajú subjektívne okolnosti. Napríklad švajčiarsky film Stalo sa za bieleho dňa.

 Stalo-sa-za-bieleho-dna.jpg

V podstate zapadnutý film, o ktorom sa niekde píše viac-menej iba preto, že si v ňom zahral populárny Heinz Rühmann a budúci Goldfinger Gert Fröbe. Pritom to bol jediný film, počas ktorého som mimovoľne vykríkol od strachu, hrôzy, ja už vlastne ani sám neviem od čoho. Bolo to veľmi, veľmi dávno, ale pocit ostal. Preto ho dodnes mám medzi top 100 filmami a je mi úplne jedno, ako na to hľadia renomovaní. Viackrát som sa presvedčil, že aj opakované zhliadnutia filmu môžu priniesť prekvapujúcu zmenu v posudzovaní. Najmä ak je medzi nimi značný časový odstup. Práve preto si myslím, že spriemerovanie hodnotení desiatok tisíc divákov, spolu s možnosťou meniť svoje predchádzajúce hodnotenie, vytvára objektívnu hodnotu filmu. Ešte je tam rezerva vo vynechaní určitého percenta najlepších a najhorších hodnotení. Okrem toho je medzi užívateľmi ČSFD dosť magorov ženúcich sa za bezcennými bodmi, takže ich eliminácia by iba prospela vierohodnosti výsledného hodnotenia. Pri posudzovaní filmov sa niekedy zabúda na to, že film je tu pre divákov a nie pre salónnych estétov spôsobne ohŕňajúcich frňáky nad všetkým, čo ich snobská pospolitosť neuznala za hodné ich záujmu. Lebo film je drahá záležitosť, ktorú platia diváci a nie estéti. A kto platí, ten môže ohŕňať frňák. Aj nad salónnymi estétmi.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

CSFD a hodnnotenie

(Zuzana, 7. 7. 2013 14:58)

Pekny nazor. Ani ja nemusim Foresta Gampa a film stalo sa za bieleho dna si pamatam ked som ho raz pozerala v noci na STV2 kde sa daju pozriet dobre filmy .Vzdy potesi najst priaznemu dušu .