Choď na obsah Choď na menu
 


Demokracia naruby

18. 3. 2009
My Italové máme rodiny a máme svoji církev. Irové mají svoji vlast, Židé svoje tradice. I negři mají svou hudbu. A co vaši lidé, pane Carson? Co máte vy?
Spojené státy americké. Vy ostatní jste na návštěvě.
Kauza CIA (2006)
Ticho pred Vianocami mi pripomína ticho pred búrkou. Ostáva už iba niekoľko dní na dokončenie všetkého, čo má byť dokončené. Médiá vytvárajú každoročnému predvianočnému besneniu vhodnú atmosféru vymývajúc zvyšky mozgu slabomyseľnými reklamami a kongeniálnymi pesničkami. No a v tejto atmosfére som bol nakopnutý poznámkou, že na webe už dlhšie nemám nič nové. Asi je to pravda. Aktualizované príspevky si všíma málokto, staršie už nečíta ani tvrdé jadro a nové jednoducho nie sú. Što délať? Što délať? Stať sa grafomanom a obdeň emitovať nejaký blábol alebo si tieto hlasy nevšímať a písať iba pri nejakom nutkavom pocite. Dvojka je správna! Nutkavý pocit prišiel teraz, keď naši etnicky odlišní spoluobčania namiesto kolied donekonečna hudú svoje evergreeny o učebniciach, zbitých fanúšikoch, strapatej ministerke a o čomkoľvek, čo sa im hodí do ich jednotvárnej agendy. Menšiny sú úžasnou témou, ktorá u nás dobre živí dve politické strany a umožňuje krčmovým a internetovým povaľačom zapájať sa do diskusií, nech je ich predmetom čokoľvek. Je však aj témou citlivou a preto príspevok začatý v decembri dopisujem až v marci.
Takže menšiny. Mám na mysli tie menšiny, ktorým má slušná väčšina zaručovať prežitie bez straty identity. Tak, ktoré sú to? Ktorej menšine je treba chrániť identitu, kultúru a jazyk. Maďarskej, českej, poľskej a či nemeckej? Ani náhodou! Nevidím najmenší dôvod podporovať odlišnosť tých, ktorí majú hneď za hranicami štát, ktorý ich môže podporovať, prípadne do ktorého sa môžu presťahovať, keby sa to už s tou väčšinou nedalo vydržať. Lenže oni sa nepresťahujú. Menšinári z povolania majú totiž zmysel iba pokiaľ ostanú na Slovensku. Vo svojej vysnívanej pravlasti by stratili všetky terajšie výhody a dokonca by ich domorodci mohli považovať za nežiaducu konkurenciu. Okrem toho je podpora týchto pseudomenšín kontraproduktívna. Podporovať odlišnosť znamená podporovať nedorozumenie a správne živené nedorozumenie spravidla vedie k izolácii. Štát má prispievať k integrácii a nie k atomizácii spoločnosti. Tak ktoré sú tie podpory hodné menšiny? Sú také vôbec? Samozrejme že sú, i keď v prípade Kurdov už ide iba o to, kto ich vyzabíja viac a v prípade Lužických Srbov o minulý čas. V našich malých slovenských podmienkach sú to vlastne iba Cigáni a Rusíni. Iba ich ochranu musí zabezpečiť štát, ktorého sú občanmi. Identita, kultúra a jazyk oboch menšín je a priori ohrozená a treba ju ochraňovať tak, ako v záujme biologickej diverzity chránime ohrozenú flóru a faunu. K tomu by malo smerovať úsilie dobre živenej vládnej menšinovej verchušky a nie k redukcii celej problematiky na „práva“ Maďarských spoluobčanov.
Absurditu priznávania nadpráv príslušníkom pseudomenšín je možné ilustrovať na hypotetickom príklade z Ameriky. Stačí si predstaviť, že milióny ľudí, ktorí opustili svoju vlasť, aby tú novú našli v Amerike, by si po príchode začali tvrdo uplatňovať svoje „práva“. Namiesto dnešnej Ameriky s Američanmi by tu bola Amerika menšín (írskej, talianskej, poľskej a desiatok ďalších). Občania by namiesto snahy o lepší život osadzovali tabule, strážili obsah učebníc, presadzovali právo používať vždy a všade materinskú reč, bojovali o rozpočtové prostriedky na národnostnú kultúru, tlač, etnické politické strany a stovky ďalších predmetov záujmu. Amerika by sa rozpadla skôr, než by mala šancu stať sa veľmocou. Ani dnes ešte nemá vyhrané a nezachráni ju ani vyvesovanie zástav a chytanie za prsník pri hraní hymny.
ked-hraju-hymnu.jpg
 
Hispánci sú stále menej ochotní učiť sa angličtinu a namiesto toho vyvíjajú v južných štátoch tlak na bilinguálnosť Američanov. Ak budú úspešní o pár rokov sa v týchto štátoch dohovoríte iba s pomocou tlmočníka. „To ste chceli, Američania?“ bude potom oneskorene hulákať z tribúny nejaký americký variant najväčšieho Slováka.
Menšinové práva sa často redukujú na právo nemusieť povedať ani napísať ani slovo po slovensky a byť úplne nezávislými od okolitého prostredia, ktoré má tú drzosť, že sa nenaučilo jazyk menšiny. Iste by sa dalo súhlasiť aj s tým (a v prípade neprispôsobivých Cigánov by to niektorí dokonca privítali), keby sa tá predstava týkala iba roduverných Maďarov. Vytvorili by sa nejaké rezervácie alebo bantustany, v ktorých by si mohli budovať svoj etnický raj na zemi. Veď tiež platia dane, tak majú právo. Bohužiaľ to nie je možné, pretože na Slovensku neexistuje etnicky čisté územie a každá zmienka o autonómii nutne vyvoláva oprávnené obavy u Slovákov žijúcich na autonómiou ohrozenom území. Autonómia je totiž opakom spolužitia, je pokusom strhnúť víťazstvo na svoju stranu. V autonómnom regióne by sa Slováci stali menšinou bez ohľadu na ich počet a zastúpenie. Išlo by o akúsi demokraciu naruby, o obrátenú asimiláciu, pri ktorej dravá a vytrvalá menšina asimiluje ľahostajnú väčšinu. V jej terminálnom štádiu sa neškodným zvyškom ponúknu rozsiahle práva a od druhej strany sa žiada reciprocita. Úplne najlepšie je ešte druhú stranu aj obviniť. Známy maďarský historik Ignác Romsics nedávno na seminári vo Viedni pokrytecky vyhlásil, že „dnes sa na Slovensku riešia vzťahy medzi väčšinou a menšinou podobne, ako to robila v 19. storočí maďarská štátna politika voči slovenskej menšine.“ Ďurčáni a Gencová tiež prišli so svojimi recipročnými návrhmi až vtedy, keď z povojnovej 480 tisícovej menšiny ostalo v Maďarsku na ukážku zopár stovák ľudí, ktorí po slovensky hovoria horšie, ako tí zo Žitného ostrova. Ale nie je to iba maďarská špecialita. Američania pozabíjali Indiánov súbežne s bizónmi a teraz si od nich v rezerváciách kupujú odpustky za ohnivú vodu. A ešte k použitej transkripcii mien. Keď niekomu nestačí 90 rokov, aby sa naučil slovo Bratislava a ešte aj Brusel otravuje s jeho Požoňovým právom, potom mám rovnaké právo písať napr. Ďér a nie Györ, čítať Nagy a nie Naď. Veď písmenká ö, či ü nemusím tak, ako nemusím â, ů, ć, ç, ł, ë, î, ś a množstvo iných miestnych špecialít. Slovenčina si vystačí aj s ä a ô.
Uznávam, že v niečom je situácia slovenských Maďarov špecifická. Často sa poukazuje na povinnosť imigrantov naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej chcú žiť. To je v poriadku, ale slovenskí Maďari nie sú imigranti, oni tu žili. Možno nie odjakživa, ale žili. Na druhej strane Maďari tiež nebrali do úvahy, že ani Slováci neboli v Uhorsku imigrantmi, ale tam žili. Možno tiež nie odjakživa, ale žili. Napriek tomu aj Slotovho otca trsteničkou učili maďarský otčenáš! A nemuseli ani trsteničkou. Keď sa stavala Liptovská Mara, vysídlili časť obyvateľov zo zaplavovaných dedín na južné Slovensko. Stačila jedna generácia a z Liptákov sú Maďari ako hrom! Pred pár rokmi náš úspešný národný hokejový team s Pálffym a Stümpfelom prezentovali niektoré noviny nie ako národný team, ale ako akési slovensko-maďarsko-nemecké združenie. Stačilo jedno volebné obdobie a menšinový minister ústretovo zmenšil rozlohu Tokajskej oblasti u nás na polovicu. Pred pár dňami som sa dočítal, že Csemadok považuje za diskrimináciu povinnosť pracovníkov štátnej a verejnej správy používať slovenský jazyk a spúšťa petíciu za rovnocenné postavenie maďarčiny so slovenčinou vo všetkých regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti. Tak čo? Koľko ústupkov ešte bude treba urobiť, aby bol koniec stupňujúcim sa požiadavkám? Veď ak sa niekto nechce dohodnúť, nepomôže ani prebytok dobrej vôle na druhej strane.
Asi najjednoduchšie by bolo označiť ma po prečítaní predchádzajúceho textu za nacionalistu alebo ešte lepšie aj za rasistu. Aj keď iba chcem, aby mi nerobili to, čo ja nerobím im. Ja predsa rešpektujem, že materčinou slovenského Maďara je maďarčina, že homosexuálne preferencie nie sú rozmarom jedinca, ale prírody, že černosi sa od belochov líšia iba tým, že majú v DNA na 111. mieste proteínu NCXK5 alanín a nie treonín? Pokojne strpím menšinových susedov v paneláku. K spokojnosti mi bude stačiť, ak ma nikto z nich nebude nútiť, aby som sa naučil po maďarsky, aby som toleroval ich homosexuálne milostné praktiky na verejnosti, aby som sa stotožnil s ich predstavami o spoločnom vlastníctve mojich vecí, o hygiene, poriadku, celonočných hudobno-tanečných kreáciách atď., skrátka pokiaľ mi nebudú neželaným spôsobom zasahovať do života, keď im nezasahujem ja. Lebo problémom nie sú menšiny, problémom je intolerancia a vymedzovanie sa voči ostatným. Nerozhoduje pritom, či ide o vymedzovanie etnické (SMK, SNS), náboženské (KDH, KDS) alebo triedne (KSS).
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.